Jehova nás má rád a každému z nás dal v zbore určité miesto. Hoci máme rôzne úlohy, všetci sme pre Jehovu cenní a potrebujeme jeden druhého. Apoštol Pavol zdôraznil, že nikto z nás by si o žiadnom Jehovovom služobníkovi nemal pomyslieť: „Nepotrebujem ťa.“ (1. Kor. 12:21) Ak má v zbore vládnuť pokoj, musíme si jeden druhého vážiť a navzájom spolupracovať. (Ef. 4:16) Keď dobre spolupracujeme, zboru sa duchovne darí a silnie v láske.
Všetci zboroví starší sú vymenovaní Jehovovým svätým duchom. Ale každý z nich má iné dary a schopnosti. (1. Kor. 12:17) Niektorí slúžia ako starší len krátko a nemajú toľko skúseností ako iní. Ďalších možno obmedzuje vyšší vek a zdravotné ťažkosti. Ale ani jeden starší by si o žiadnom spolustaršom nikdy nemal pomyslieť: „Nepotrebujem ťa.“ Každý starší by si mal vziať k srdcu Pavlovu radu zapísanú v Rimanom 12:10.
PS: Jehova Boh neurčuje miesto pre každého jeho uctievateľa a učeníka jeho syna, Ježiša Krista, v kresťanskom zbore! Na druhej strane nikto z nás nerozhodol o umiestnení našich častí tela! To sú dve celkom rozdielné situácie v živote!
