Komentár strážnej veže:
Dávid sa počas svojho života dostal do viacerých ťažkých situácií, v ktorých sa neubránil slzám. Mnohí ho nenávideli a dokonca niektorí z jeho rodiny a priateľov ho zradili. (1. Sam. 19:10, 11; 2. Sam. 15:10–14, 30) V jednej ťažkej chvíli napísal: „Som vyčerpaný vzdychaním, celú noc kropím svoje lôžko plačom, posteľ zalievam slzami.“ (Žalm 6:6) Napriek ťažkostiam, ktoré prežíval, si bol istý, že Jehova ho miluje. Napísal: „Jehova začuje môj plač.“ (Žalm 6:8) Pri inej príležitosti povedal krásne slová, ktoré sú veršom na dnešný deň. Poeticky sa vyjadril, s akou láskou sa o nás Jehova stará. Dávid povedal, že Jehova akoby zbieral jeho slzy do koženého mechu alebo ich zapisoval do nejakej knihy. Bol si istý, že vie o jeho bolesti a nezabudne na ňu. A bol presvedčený, že jeho milujúci nebeský Otec vie nielen o tom, čím si prechádza, ale aj o tom, čo pri tom cíti.
Alternatívny komentár:
Žalm 56:8 obsahuje nádherný obraz Božej starostlivosti. Dávid v čase prenasledovania prosí Jehovu, aby pozbieral jeho slzy a nezabudol na jeho utrpenie. Celý kontext žalmu ukazuje, že Dávid svoju dôveru vkladá priamo do Boha: „spolieham sa na Boha“ a „viem, že Boh je so mnou“. Samotný text teda nehovorí nič o ľudskej náboženskej organizácii ani o poslušnosti jej vedeniu. Problém môže vzniknúť až v organizačnej aplikácii. Emocionálny opis Dávidovho utrpenia môže viesť čitateľa k silnému stotožneniu sa s ním. Ak sa potom dôvera v Jehovu nepozorovane spojí s dôverou vo Vedúci zbor, vzniká záver, ktorý Žalm 56:8 sám neobsahuje! Preto treba rozlišovať medzi dôverou v Boha a dôverou v ľudskú interpretáciu Božieho slova.
