Najrýchlejšia cesta k nášmu nebeskému Otcovi je modlitba!

Písmo: A- | A+

“O nič si nerobte prílišné starosti, ale v každej situácii proste Boha o pomoc v modlitbe a úpenlivej prosbe a zároveň mu ďakujte.” - Filipanom 4:6.

Keď sa k nám niekto správa neláskavo, vyvoláva to v nás úzkosť. Platí to najmä vtedy, keď nás zraní priateľ alebo člen rodiny. O tom, ako bojovať s úzkosťou, sa môžeme veľa naučiť od Anny, ktorej sa neustále vysmievala jej manželská sokyňa. (1. Sam. 1:12) Aj my môžeme tak ako Anna Jehovovi podrobne porozprávať o svojich starostiach a obavách. V modlitbe sa nemusíme vyjadrovať poeticky ani nemusíme používať dokonalú skladbu viet. 

Niekedy sa možno v modlitbe neubránime trpkým slovám a slzám. Napriek tomu naše modlitby Jehovu nikdy neunavia. No modlitba by nemala byť len prosbou o pomoc. Mali by sme pamätať na radu zapísanú vo Filipanom 4:6, 7. Apoštol Pavol vysvetlil, že by sme mali v modlitbe aj ďakovať. Máme mnoho dôvodov na vďačnosť. Môžeme Jehovovi ďakovať za dar života, za jeho stvoriteľské diela, za jeho vernú lásku a za úžasnú nádej, ktorú nám dáva.

PS: Ježiš Kristus použil ilustráciu malého chlapca aby zdôraznil lekciu pre jeho apoštolov: “dajte si pozor, aby ste nepohŕdali žiadnym z týchto maličkých. Hovorím vám, že ich anjeli v nebi stále hľadia na tvár môjho nebeského Otca”!

w20.02 21 ods. 3,

Skryť Zatvoriť reklamu