Komentár strážnej veže:
Keď Jehova z Izraelitov vytvoril národ, uzavrel s nimi zmluvu. Sľúbil im, že ak budú dodržiavať jeho zákony, bude ich chrániť a žehnať. Ale varoval ich, že ak sa proti nemu vzbúria, napríklad tak, že začnú uctievať iných bohov, prestane ich žehnať a nebude sa im dariť. No ani v takom prípade nebolo všetko stratené. Mohli „sa vrátiť k Jehovovi, svojmu Bohu, a... počúvať jeho hlas“. (5. Mojž. 30:1–3, 17–20) Inými slovami, mohli sa kajať. Ak by to robili, Jehova by bol opäť s nimi a žehnal ich. No jeho vyvolený ľud sa proti nemu opakovane búril. To im prinášalo samé problémy a trápenie. Ale Jehova sa im neobrátil chrbtom. Znovu a znovu za nimi posielal svojich prorokov, ktorí ich povzbudzovali, aby robili pokánie a vrátili sa k nemu. (2. Kráľ. 17:13, 14)
Alternatívny komentár:
Denný text založený na 5. Mojžišovej 30:11 začína správnym opisom zmluvy medzi Jehovom a starovekým Izraelom. Následná aplikácia však môže u čitateľa vytvoriť dojem, že rovnaký vzťah dnes platí medzi Jehovom a organizáciou Strážnej veže. Tým sa poslušnosť Bohu nenápadne spája s poslušnosťou vedeniu organizácie. Zároveň sa pozornosť sústreďuje najmä na starozmluvný Izrael, zatiaľ čo Nový zákon ukazuje, že tieto texty nachádzajú svoje naplnenie v Ježišovi Kristovi (Rimanom 10:6–10). Výsledkom môže byť posun od osobnej viery v Krista k dôrazu na organizačnú lojalitu. Kresťania by preto mali vždy skúmať, či je každá aplikácia biblického textu skutočne podložená celým kontextom Písma!
