Komentár strážnej veže:
Ježišovi učeníci potrebovali povzbudenie. Prečo? Kvôli tomu, že ho chceli nasledovať, niektorí zanechali svoj domov, rodinu a prácu. (Mat. 19:27) A k iným sa len preto, že boli Ježišovými učeníkmi, druhí správali nespravodlivo a opovrhovali nimi. (Ján 9:22) To všetko boli ochotní podstúpiť, pretože verili, že Ježiš je sľúbený Mesiáš. (Mat. 16:16) Ale keď ho popravili, ich nádej sa rozplynula a zostali bezradní. Ježiš chápal, že je úplne prirodzené, keď jeho učeníci za ním smútia. Vedel, že to nie je pre nedostatok ich viery. A tak hneď od prvého dňa po svojom vzkriesení začal svojich priateľov povzbudzovať. Napríklad sa zjavil Márii Magdaléne, keď plakala pri jeho hrobke. (Ján 20:11, 16) Ďalej sa zjavil svojim dvom učeníkom, ktorí išli do dediny Emauzy, a tiež apoštolovi Petrovi.
Alternatívny komentár:
Citovaná stať zo Strážnej veže používa biblický príbeh o sklamaných Ježišových učeníkoch na povzbudenie dnešných Jehovových svedkov. Samotné citované verše však nie sú hlavný problémom. Manipulatívny potenciál vzniká pri ich emocionálnom prenesení na lojalitu k organizácii! Učeníci opustili domov, rodinu a prácu, ale podľa Matúša 19:27 nasledovali Ježiša, nie budúcu ľudskú náboženskú administratívu. Článok môže v členovi vyvolať pocit, že jeho vlastné obete, odmietnutie či sklamanie dokazujú, že musí zostať lojálny organizácii. Kritika sa môže vnímať ako prenasledovanie a pochybnosti ako nedostatok viery. Biblický príklad však ukazuje niečo dôležité: vzkriesený Ježiš povzbudzoval jednotlivcov a vysvetľoval im Písma. Preto konečnou otázkou nemá byť, či človek zostáva lojálny organizácii, ale či zostáva lojálny Kristovi a pravde Písma!
