Možno si hovoríš: Ako si môžem byť istý, že mi Jehova odpustil? Dá sa povedať, že už len tým, že si takú otázku kladieš, si môžeš byť istý, že ťa Jehova nezavrhol. V jednej Strážnej veži sa pred desiatkami rokov písalo: „[Možno] zisťujeme, že mnohokrát zakopávame a padáme cez nejaký zlozvyk, ktorý sa v našom predošlom spôsobe života zakorenil hlbšie, než sme si uvedomovali... Nevyvodzuj z toho, že si sa dopustil neodpustiteľného hriechu. Práve k takému uvažovaniu by ťa rád doviedol Satan…
…Už samotný fakt, že si zarmútený a nahnevaný sám na seba, je dôkazom toho, že si nezašiel priďaleko. Nech ťa nikdy neunaví pokorne a úprimne sa obracať na Boha a usilovať sa o jeho odpustenie, očistenie a pomoc.“ Predtým ako sa apoštol Pavol stal kresťanom, dopustil sa mnohých vážnych hriechov a pamätal si ich. (1. Tim. 1:12–15) Ale na výkupné sa pozeral ako na osobný dar od Jehovu. Vďaka tomu sa neumáral prehnanými výčitkami svedomia a zameriaval sa na to, aby dával Jehovovi to najlepšie.
PS: Ako môžeme “dávať Jehovovi to najlepšie” je otázka, ktorú by si mal klásť každý jeho uctievateľ! Pretože taký prístup k životu a svätej službe zahŕňuje odkrývať vážne previnenia vrátane vedúcich členov Božieho národa!
