Komentár strážnej veže:
Po tom, čo sa Ježiš vrátil do neba, apoštol Peter zázračne uzdravil muža, ktorý bol od narodenia chromý. (Sk. 1:8, 9; 3:2, 6–8) Samozrejme, že to prilákalo pozornosť množstva ľudí, ktorí sa okolo Petra zhŕkli. (Sk. 3:11) Užíval si svoju chvíľku slávy, zvlášť keď pochádzal z prostredia, kde sa na postavenie kládol veľký dôraz? Nie. Presmeroval chválu na Jehovu a Ježiša. Pokorne uznal: „Tento muž, ktorého vidíte a poznáte, dostal silu vďaka Ježišovmu menu a vďaka tomu, že veríme v jeho meno.“ (Sk. 3:12–16) Ako môžeme podobne ako Peter pracovať na pokore? Ak sme skutočne pokorní, druhým pomáhame preto, že milujeme Jehovu a ľudí, nie preto, že milujeme, keď nás druhí obdivujú. Vďaka tomu slúžime Jehovovi a bratom a sestrám, ako len môžeme, a máme z toho radosť, aj keď si to nikto nevšimne. (Mat. 6:1–4)
Alternatívny komentár:
Študijný článok Strážnej veže používa biblické texty o pokore spôsobom, ktorý presahuje ich pôvodný význam a slúži na posilnenie organizačnej kontroly. Verše z Matúša 6 a Skutkov 3 sú vytrhnuté zo svojho kontextu a selektívne interpretované tak, aby vytvárali obraz ideálneho veriaceho člena spoločnosti ako neviditeľného, sebapotláčajúceho služobníka VZ SV! Prirodzená túžba po uznaní je prezentovaná ako duchovná slabosť, čím sa u členov vyvoláva pocit viny a sebapodceňovania. Pokora je redefinovaná nie ako osobná cnosť, ale ako bezvýhradná poslušnosť organizácii. Výsledkom je systém, v ktorom sa individualita a kritické myslenie potláčajú, zatiaľ čo autorita vedúceho zboru zostáva nedotknuteľná a ospravedlnená vo všetkom biblickým jazykom!
