Komentár strážnej veže:
Keby Ježiš pripustil, aby ho ľudia urobili kráľom, zaplietol by sa do politiky a postavil by sa na stranu Židov, ktorí boli pod rímskou nadvládou. Ale on „odišiel sám na vrch“. Takže aj keď naňho druhí robili nátlak, do politiky sa nezapojil. V tom nám dal vynikajúci príklad. Samozrejme, od nás druhí nebudú chcieť, aby sme zázračne zabezpečili jedlo alebo uzdravili chorých. Ani z nás nebudú chcieť urobiť svojho kráľa. Ale možno na nás budú tlačiť, aby sme sa zapojili do politiky. Napríklad aby sme podporovali alebo volili niekoho, o kom si myslia, že situáciu zlepší. No Ježiš nám jasne ukázal, čo máme robiť. Odmietol sa zapojiť do politiky. Neskôr dokonca povedal: „Moje Kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 17:14; 18:36) A my ako jeho nasledovníci by sme mali premýšľať a konať ako on. To, čo podporujeme, o čom zvestujeme a o čo sa modlíme, je toto Kráľovstvo. (Mat. 6:10)
Alternatívny komentár:
Výklad Evanjelium podľa Jána 6:15 v študijných materiáloch Strážnej veže vedie k dôrazu na úplnú politickú neutralitu. Ježiš odmietol byť ustanovený za kráľa, čím ukázal, že jeho kráľovstvo nie je súčasťou sveta. Tento prístup však nie je jediný. Mnohé kresťanské tradície chápu Ježišove slová skôr ako odmietnutie nesprávneho mesiášskeho očakávania než ako zákaz občianskej angažovanosti. Texty ako List Rimanom 13:1 ukazujú, že kresťania žijú v rámci štátu a majú k nemu určitý vzťah. Rozdiel teda spočíva v tom, či je Ježišovo konanie chápané ako univerzálny model, alebo ako konkrétna reakcia na historickú situáciu!
