Komentár strážnej veže:
Ježiš raz vyrozprával podobenstvo o vdove, ktorá stále chodila za sudcom, aby jej zabezpečil spravodlivosť. S týmto príbehom sa nepochybne stotožnili mnohí Ježišovi učeníci. V tej dobe boli totiž obyčajní ľudia často obeťou nespravodlivosti. (Luk. 18:1–5) A tento príbeh má význam aj pre nás, pretože nespravodlivosť zažil už asi každý z nás. V tomto svete sú predsudky, diskriminácia a útlak na dennom poriadku. A tak nás neprekvapuje, keď sa s nimi stretneme. (Kaz. 5:8) Čo však možno nečakáme, je to, keď sa k nám takto zachová niekto zo zboru. Ale aj to sa môže stať. No na rozdiel od ľudí, ktorí nás prenasledujú alebo ktorí nám odporujú, je to neúmyselné. Proste sme nedokonalí. Veľa sa však môžeme naučiť z toho, ako Ježiš reagoval na nespravodlivosť od nepriateľov. Ak máme mať trpezlivosť s našimi nepriateľmi, ktorí sa k nám správajú zle, o čo viac by sme ju mali mať s našimi bratmi a sestrami.
Alternatívny komentár:
Študijný článok využíva biblické verše na jemnú, ale účinnú manipuláciu svedomia svedkov Jehovových. Verš z Rimanom 12:21 je prezentovaný ako univerzálna odpoveď na každú formu nespravodlivosti, čím sa pôvodné posolstvo evanjelia redukuje na pasivitu a mlčanie. Podobenstvo o vdove, ktorá sa domáhala spravodlivosti, je paradoxne použité nie na povzbudenie k vytrvalému hľadaniu pravdy, ale na normalizáciu utrpenia v zbore. Autorita vedúceho zboru pritom nenápadne presúva zodpovednosť z konkrétnych činov na abstraktnú „nedokonalosť“. Takýto rámec bráni zdravému rozlišovaniu medzi odpúšťaním a tolerovaním zla. Kritické myslenie je nahradené emocionálnou lojalitou a duchovná zrelosť poslušnosťou. Výsledkom je asymetria moci, kde vedenie nie je volané na zodpovednosť, zatiaľ čo jednotlivci sú vedení k sebaumlčaniu v mene „jednoty“ v zbore SJ!
