Komentár strážnej veže:
Chlieb bol v biblických časoch základnou potravinou. (1. Mojž. 14:18; Luk. 4:4) Bol taký bežný, že keď sa v Biblii niekedy hovorí o „chlebe“, myslí sa tým jedlo vo všeobecnosti. (1. Mojž. 41:54, pozn. pod čiarou; Mat. 6:11) Chlieb zohral hlavnú úlohu aj v Ježišových dvoch známych zázrakoch. (Mat. 16:9, 10) O jednom z nich sa píše v 6. kapitole Jána. Ježišovi apoštoli sa práve vrátili zo zvestovateľskej cesty. Ježiš chcel, aby si oddýchli, a tak ich vzal člnom cez Galilejské more na opustené miesto neďaleko Betsaidy. (Mar. 6:7, 30–32; Luk. 9:10) No netrvalo dlho a zhromaždili sa tam tisíce ľudí. Ježiš ich však neposlal preč. Láskavo sa im venoval, učil ich o Kráľovstve a uzdravoval ich. Keď sa zvečerilo, učeníci sa začali pýtať, odkiaľ budú mať všetci tí ľudia čo jesť. Niektorí možno so sebou trochu jedla mali, ale väčšina by si ho musela ísť kúpiť do okolitých dedín. (Mat. 14:15)
Alternatívny komentár:
Študijný článok Strážnej veže o rozmnožení chleba v Jánovi 6 pôsobí na prvý pohľad neutrálne a poučne, no pri bližšej analýze odhaľuje manipulatívny rámec. Biblický verš „Kde kúpime chlieb?“ je vytrhnutý zo svojho kontextu, keďže Ján 6:6 jasne hovorí, že Ježiš touto otázkou skúšal vieru učeníkov. Tento aspekt je však zámerne vynechaný. Pozornosť sa presúva od duchovného posolstva k praktickému problému zásobovania, čím sa oslabuje osobná reflexia viery. Text zároveň vytvára implicitnú paralelu medzi Ježišom a dnešným vedením organizácie – tak ako Ježiš zabezpečil chlieb, aj „organizácia“ zabezpečuje duchovný pokrm. Kristovo vyhlásenie „Ja som chlieb života“, ktoré je jadrom celej kapitoly, zostáva v úzadí. Výsledkom je posilňovanie závislosti veriacich na autorite vedenia namiesto podpory osobného duchovného rozlišovania a priameho vzťahu ku Kristovi.
