Komentár strážnej veže:
Dieťa rastie prirodzene a po čase sa z neho stane dospelý človek. Ale pri duchovnom raste to také jednoduché nie je. Ako príklad si zoberme bratov a sestry v korintskom zbore. Prijali dobrú správu, dali sa pokrstiť, dostali svätého ducha a veľa sa mohli naučiť aj od apoštola Pavla. (Sk. 18:8–11) No napriek tomu mnohí ešte aj niekoľko rokov po krste neboli duchovne zrelí. (1. Kor. 3:2) Ak chceme byť duchovne zrelými, musíme to v prvom rade chcieť. Niektorí však chcú zostať duchovnými deťmi, „milujú neskúsenosť“, a preto neurobia duchovný pokrok. (Prísl. 1:22) My však nechceme byť ako deti, ktoré síce vyrastú, ale so všetkým stále chodia za rodičmi. Chceme sa postaviť na vlastné nohy a pracovať na tom, aby sa z nás stali duchovní ľudia. Čo ti môže pomôcť, aby si to dosiahol? Modli sa k Jehovovi, aby ti dal „túžbu i silu konať to, čo sa mu páči“. (Fil. 2:13)
Algernatívny komentár:
Duchovný rast je v Biblii predstavený ako prirodzený, ale zároveň vedomý proces. Verš z Listu Júdu 20 nabáda veriacich, aby sa posilňovali vo viere, čo zdôrazňuje osobnú zodpovednosť a nie závislosť na ľudskej organizácii! Príklad zboru v Prvom liste Korinťanom ukazuje, že aj pokrstení kresťania môžu zostať duchovne nezrelí. Niektoré výklady biblických veršov spoločnosti strážna veža však vytvárajú negatívny a manipulujúci tlak tým, že rozdeľujú veriacich na „zrelých“ a „nezrelých“. Takýto prístup môže viesť k pocitu osobnej viny namiesto skutočného rastu. Biblia pritom učí, že Boh pôsobí v človeku (List Filipanom 2:13) a duchovný pokrok je výsledkom spolupráce s ním, nie len ľudského úsilia a ľudskej spoločnosti!
