Komentár strážnej veže:
Dlhý čas boli Božími priateľmi len tí, ktorí s ním žili v nebesiach. Neskôr, keď Jehova vytvoril ľudí, svoj stan akoby rozšíril, aby sa aj oni mohli stať jeho hosťami. Kto medzi nich patril? Jeho verní služobníci ako Enoch, Noe, Abrahám a Jób. V Biblii sa o nich píše, že chodili „s pravým Bohom“, teda boli jeho priateľmi. (1. Mojž. 5:24; 6:9; Jób 29:4; Iz. 41:8) V priebehu stáročí Jehova pozýval ďalších ľudí, aby sa stali hosťami v jeho stane. (Ezech. 37:26, 27) Napríklad z Ezechielovho proroctva sa dozvedáme, že chce, aby s ním jeho služobníci mali blízky vzťah. Sľúbil, že s nimi uzavrie „zmluvu pokoja“. Toto proroctvo poukazuje na čas, keď tí, ktorí majú nádej na život v nebi, a tí, ktorí majú nádej na večný život na zemi, budú Bohu jednotne slúžiť v jeho stane ako „jedno stádo“. (Ján 10:16) A v tom čase práve žijeme!
Alternatívny komentár:
Biblickí vedci čítajú Žalm 15 ako poetickú výzvu k etickému životu, zatiaľ čo Strážna veža ho premieňa na nástroj organizačnej identity. V akademických komentároch „hosť v Božom stane“ označuje človeka, ktorý koná spravodlivo, hovorí pravdu a neubližuje druhým. Text sa nezaoberá budúcim osudom po smrti ani rozdelením veriacich do duchovných tried. Strážna veža však do žalmu vkladá neskoršie učenie o nebeskej a pozemskej nádeji a vytvára dojem, že iba určitá skupina má plný prístup k Bohu. Tento posun mení univerzálnu morálnu výzvu na exkluzívny organizačný rámec, čím sa pôvodný význam textu výrazne oslabuje. Vedúci zbor SV používa Bibliu ako nástroj, aby legitimizovala súčasné učenie, upevnila autoritu vedúceho zboru nad spoločnosťou a aby vytvorila pocit, že mimo organizácie niet „stanu“, bezpečia ani Božej priazne!
