Komentár strážnej veže:
Jehova chcel od Abraháma, aby obetoval svojho vlastného syna Izáka. Nič nemohlo byť pre tohto muža bolestivejšie. No napriek tomu bol ochotný to spraviť. V poslednej chvíli ho však Jehova zastavil. Tento príklad mal všetkých Božích služobníkov naučiť niečo dôležité. Čo také? Jehova bude ochotný obetovať svojho milovaného Syna. Tak veľmi mu na ľuďoch záleží! (1. Mojž. 22:1–18) O niekoľko storočí dal Jehova Izraelitom Zákon, podľa ktorého mali prinášať obete, aby im mohli byť odpustené hriechy. (3. Mojž. 4:27–29; 17:11) Tieto obete poukazovali na inú, lepšiu obeť, ktorá mala ľudí zbaviť hriechu úplne. Boh viedol svojich prorokov, aby vysvetlili, že sľúbený potomok bude trpieť a zomrie. (Iz. 53:1–12)
Alternatívny komentár:
Biblický príbeh o Abrahámovi a Izákovi je v analyzovanej stati predstavený ako silný dôkaz Božej lásky. Text však využíva emocionálne napätie tohto príbehu na posilnenie poslušnosti voči autorite-organizácii! Zdôrazňuje sa extrémna obeť, čím sa čitateľ podvedome vedie k presvedčeniu, že podobná oddanosť je normou aj dnes! Následne sa rôzne biblické verše spájajú do jedného výkladu, ktorý je prezentovaný ako jediný správny. Takéto selektívne používanie textov môže viesť k zjednodušeniu komplexného posolstva Biblia. Celý prístup posilňuje pocit viny a potrebu vykúpenia. Výsledkom je, že čitateľ sa viac spolieha na výklad autority-organizácie, ktorú predstavuje spoločnosť strážna veža!
