Komentár strážnej veže:
Jehova od nás očakáva, že odpustíme tým, ktorí nám ublížia. (Žalm 86:5; Luk. 17:4; Ef. 4:32) Najviac nás to bolí vtedy, keď nám ublíži nejaký kamarát alebo niekto z rodiny. (Žalm 55:12–14) Niekedy je tá bolesť taká silná, akoby nás niekto bodol. (Prísl. 12:18) To, čo cítime, sa možno snažíme potlačiť alebo ignorovať. Ale to by bolo, ako keby sme si ten vrazený nôž nechali v rane. Podobne nemôžeme očakávať, že sa budeme cítiť lepšie, keď svoje ranené city budeme jednoducho ignorovať. Keď nás niekto urazí, našou prvou reakciou je možno to, že sa nahneváme. Aj v Biblii sa píše, že sa to môže stať. Ale varuje nás, aby sme sa hnevom nenechali ovládnuť. (Žalm 4:4; Ef. 4:26) Prečo? Pretože hnev málokedy vedie k niečomu dobrému. (Jak. 1:20) Mysli na to, že nahnevať sa je reakcia, ale zostať nahnevaný je voľba.
Alternatívny komentár:
Text verša zo študijného článku strážnej veže využíva biblický verš z Kolosanom 3:13 na zdôraznenie povinnosti odpúšťať. Hoci odpustenie je v kresťanstve dôležitá hodnota, ale spôsob akým ho tu v šrudijnom článku prezentujú, vytvára silný morálny tlak na člena spoločnosti SV! Použitím autority Jehovu Boha sa odpustenie mení z osobného rozhodnutia na záväzok, ktorého nesplnenie môže vyvolať pocit viny! Text ale tiež zároveň selektívne používa dopredu vyvolené biblické verše, pričom ignoruje širší kontext spravodlivosti a zodpovednosti vinníka. Emocionálne silné metafory, ako „nôž v rane“, podporujú myšlienku, že neodpustenie škodí najmä obeti. Výsledkom je presun zodpovednosti z páchateľa na obeť a potláčanie prirodzených emócií, ako je hnev!
