V Biblii sa spomína viac ako 40 izraelských kráľov. Niekedy aj dobrí králi robili zlé veci. Jedným z nich bol kráľ Dávid. Jehova však o ňom povedal: „Môj služobník Dávid... ma nasledoval celým srdcom a robil len to, čo je správne v mojich očiach.“ (1. Kráľ. 14:8) No vieme o ňom, že mal pomer s vydatou ženou a postaral sa o to, aby jej manžela zabili v boji. (2. Sam. 11:4, 14, 15) Na druhej strane mnohí králi, ktorí Jehovovi neboli verní, urobili aj nejaké dobré veci. Napríklad Rechoboám poslúchol Boží príkaz, aby nebojoval proti desiatim kmeňom, ktoré sa chceli oddeliť od jeho kráľovstva. Okrem toho opevnil mestá, vďaka čomu bol Boží ľud chránený pred nepriateľmi. (1. Kráľ. 12:21–24; 2. Kron. 11:5–12) No Jehova o ňom povedal, že „robil to, čo je zlé“. (2. Kron. 12:14) Na základe čoho Jehova posúdil, či je nejaký kráľ verný? Zjavne bral do úvahy, či ho milovali celým srdcom, či úprimne ľutovali svoje chyby a či ho uctievali tak, ako si praje.
Alternatívny komentár:
Biblia ukazuje, že Boh neposudzuje ľudí iba podľa jednotlivých skutkov, ale aj podľa ich srdca, postoja a ochoty ľutovať chyby. Príklad kráľa Dávida ukazuje, že aj verný človek môže vážne zhrešiť, ale úprimné pokánie má význam. Na druhej strane Rechoboám ukazuje, že niektoré dobré skutky automaticky neznamenajú úplnú vernosť Bohu. Pri používaní týchto príkladov je však dôležité skúmať celý biblický kontext. Náboženské učenia môžu zdôrazniť určité časti textu a menej iné. Preto je potrebné osobné štúdium Biblie a schopnosť rozlišovať medzi Božím posolstvom a ľudskými interpretáciami!
