Chcete aby tvorba štátneho rozpočtu občanov zaujímala? Urobte z toho show!
Ľudia si pod pojmom štátny rozpočet predstavia bezodnú štátnu kasu, z ktorej možno rozdávať a pridávať každému a vždy. Nemajú predstavu na čo sa dáva, koľko sa dáva, aké sú priority. Rozpočet sa zostavuje v kabinetoch ministerstva financií.
A čo takto preniesť ho na verejnosť? Urobiť z toho show?
Október 2026. Hlavný večerný vysielací čas. Plná sála SND, milión ľudí pre obrazovkami TV. Moderátor víta ministrov, šéfa NBS aj ctené obecenstvo, ktoré sa na akciu pre obrovský záujem dostalo iba losovaním.
Zaznie hymna. Otvára sa opona. Na javisku stojí 13 veľkých sklenených valcov. Sú na nich nápisy Obrana, Vnútro a bezpečnosť, Školstvo, Zdravotníctvo, Doprava, Sociálne veci, Splácanie dlhu a iné. Zatiaľ sú prázdne.
Prichádza minister financií, za ním asistentky prinášajú 13 nádob s červenými guličkami, Každá gulička znamená miliardu eur. Minister sype guličky z nádob do sklenených valcov. V niektorých je iba niekoľko guličiek, niektoré sú poloprázdne, iné takmer plné. Takto rozdelil peniaze on.
„Páni, čakám vaše pozmeňovacie návrhy.“
V hľadisku, kde sedia v prvom rade ostatní ministri, nastáva ruch. A už sa rázne ozýva prvý. „Na kultúru iba toľko? Chcem pridať!“.
Reakcia ministra financií je okamžitá. „Áno? Tak choď, zober z niektorého iného valca a daj do svojho.“
Ostatní spozornejú. Nespokojný minister vstáva, ide na pódium, pozerá na valce, ale zároveň sleduje nenávistné pohľady kolegov, ktorým chce zobrať ich miliardu. Berie dve guličky zo školstva a jednu z obrany. „Ty hajzel, vzdelanie je predsa priorita!“, ozýva sa z prvého radu. „Obrane chceš vziať? A čo na to NATO? A čo Trump? Ha?“. Minister vracia guličky do pôvodných valcov a vracia sa na svoje miesto. Ale už je tu ďalší nespokojenec. S výkrikom „Doprava je základ rozvoja, treba opravovať mosty!“ berie 5 guličiek energetike a hádže do svojho valca. „Vrátiš to! Elektrinu potrebujeme! Aj ropa podražela!“, reaguje kolega, vbehne na pódium a vyberá premiestnené guličky, chcejúc ich vrátiť svojmu rezortu. Vzniká drobná šarvátka, diváci spozornejú. Z hľadiska sa ozývajú povzbudzujúce výkriky aj piskot.
Nálada v domácnostiach pred obrazovkami začína pripomínať hokej. Každý fandí svojmu valcu – zdravotníci fandia svojmu ministrovi a nadávajú na tých, ktorí im chcú zobrať. Učitelia hrešia svojho, že nemá odvahu vstať a zobrať ostatným. Hasiči a policajti tlieskajú ministrovi vnútra za odvahu, s ktorou odobral guličku poľnohospodárom, notorickí poberači sociálok pobúrene komentujú málo guličiek vo valci MPSVaR. Poľnohospodári okamžite reagujú „A čo sebestačnosť v potravinách, ha?“.
Po hodine naťahovania ministri konštatujú, že spokojný nie je nikto. Alebo sa aspoň tak tvári. Niektorým dochádza, že guličiek je málo. Nie v ich valci, všeobecne.
Ráno na pracoviskách je hlavnou témou včerajšia show. „Videli ste?“
A načo je to dobré?
Niektorí si po zhliadnutí show azda položia aj niekoľko otázok.
Prečo je guličiek tak málo? No lebo polovica neplatí dane, lebo treba splácať dlhy, lebo ekonomika EÚ nestíha.
Prečo na niektorú položku potrebujeme tak veľa guličiek, ak u susedov dávajú menej? No lebo predražené nákupy a zákazky, zanedbané rekonštrukcie, zlé priority v minulosti.
Prečo sa nikto neozval, keď minister XY zobral z každého valca? No lebo jeho strana zaručuje väčšinu v parlamente.
Záver
Pri takejto vizualizácii by občania zistili
- kde všade idú ich peniaze
- že počet guličiek je konečný
- že ak jednému pridáš, inému musíš zobrať
- že dôležité sú priority
- že zachovanie väčšiny v parlamente má prednosť aj pred prioritami
