V prvom rade musím poznamenať, že mi vôbec nevadí, že bola v Ríme odhalená busta generála Štefánika. Skôr ma udivuje, že tam do teraz nebola.
Pretože Taliansko bolo jeden z prvých partnerov, ktorí aktívne podporili česko-slovenské snahy o suverenitu. Pred vyše sto rokmi 24. mája 1918 prevzal na Benátskom námestí v Ríme gen. Milan Rastislav Štefánik z rúk vtedajšieho talianskeho premiéra Vittoria Emanuela Orlanda prvú zástavu česko-slovenských légií, čo de iure znamenalo uznanie Česko-Slovenska ešte pred jeho oficiálnym vznikom.
Nevadí mi ani to, že bustu odhalila ministerka Šimkovičová, ktorá si dovoluje rozhodovať, čo je vhodné a nevhodné umenie a doslovne likviduje slovenskú kultúru.
Nevadí mi to preto, lebo Busty dejateľov, predstavujú skôr historické s pietne miesta a preto nemusia reflektovať súčasné umelecké trendy. Navyše osobnosť Štefánika zosobňuje liberálne myšlenky a boj za demokraciu.
Busta Štefánika v Ríme je však premárnená šanca, pretože sa žial nepodobá a pôsobí strašidelne. Na Slovensku máme mnoho búst Štefánika, niektoré sa podobajú viac, iné menej. S figurálnym sochárstvom, je to ako s klavírom , keď ho netrénujete pravidelne, môžete výjsť z cviku.
Buste verejnosť vyčíta, že sa podobá na starca, hoci keď Štefánik tragicky zahynul, mal iba 39 rokov.V skutočnosti Štefánik naozaj mohol pôsobiť strhano, pretože ho trápila žalúdočná Crohnova choroba ( zápalové ochorenie), kvôli ktorej nemohol ani poriadne jesť.
No jeho vzdelanosť, prirodzená charizma a prenikavý pohľad jeho modrých očí, mu však, napriek nezdravej pokožke, dávali silu rešpektovaného lídra. Táto charizma však buste chýba.
Toľko ku výzoru busty.
Busta však nenesie žiadne posolstvo. A a aj keď osobnosť Štefánika je poslom slobody a demokracie sama o sebe, chýba mi vyjadrenie umelca k aktuálnej situácii na Slovensku a toto vidím ako premárnenú šancu. Keďže autor je sám z kultúrnej obce, mohol akt odhalenia svojej práce využiť na vyhlásenie, že to čo sa deje v slovenskej kultúre a politickej scéne, nemá nič spoločné s demokraciou, za ktorú Štefánik bojoval.
Toto povedal Štefánik o demokracii:
"Demokracia je organizovaná myšlienka, to je idea proti chaosu. Demokracia, to znamená myslieť skôr než jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť.“
Súčasná vláda však reprezentuje chaos a pomstu a to je to, voči čomu Štefánik bojoval.
Autorom diela je slovenský sochár, maliar a vysokoškolský pedagóg Milan Lukáč, ktorý sa preslávil hlavne pomníkom Holokaustu v Bratislave.
