Netvárme sa, že na Ukrajine niesú prejavy neonacizmu, ale nebuďme naivní, že Putin kvôli tomu zahájil inváziu. Pretože prejavy neonacizmu boli na Ukrajine dávno pred Majdanom a sú všade vo svete vrátane Ruska, rozdiel je len v tom koho miestny fašisti nenávidia.
A na Ukrajine nanávidia Rusov.
Kde hladať príčiny neonacizmu a nenávisť voči rusom na Ukrajine?
Porovnajme si to s Československom, kde sme tiež nenávideli Rusov kvôli inváziii v 1968.
Keď padol socializmus v Československu, ako prvé boli odstránené pamätníky, ktoré toto obdobie pripomínali.
Na Ukrajine, ktorá získala nezávislosť rovnako ako mi, však tieto pamätníky pretrvali až do Majdanu. Až po Majdane bolo možné odstrániť až 300 sôch Lenina. Ukrajina pritom za socializmu trpela viac, ako my. Počas násilnej kolektivizácie pôdy, ktorá vyvolala hladomor zomrelo až 8 miliónov ukrajincov.
Ukrajina síce po páde socializmu získala územnú nezávislosť avšak politicky ostala naďalej pod vplyvom Ruskej federácie a proruskí politici zastávali najdôležitejšie funkcie v krajine
Propaganda moderného Ruska sa aj po rozpade ZSSR naďalej niesla v duchu za Víťazstvo nad fašizmom patrí veľká vďaka komunizmu a Stalinovi , čiže keď sa oslavovalo víťazstvo nad fašizmom, oslavoval sa defakto stalinizmus. Lenže ten istý Stalin mal na svedomí 8 miliónov obetí ukrajinského hladomoru. Skúste sa teda vžiť do myslenia mladých ukrajincov, ktorí sa chceli dištancovať od krutého Ruska, logicky sa identifikovali ako pritipól ruskej propagandy, teda ako fašisti.
Mladí ukrajinci sa organizovali, ako krajná pravica dávno pred Majdanom, keď krajina bola politicky ešte pod ruským vplyvom. Proruskí politici museli vidieť prejavy neofašizmu v spoločnosti a nič s tým nerobili. Pretože ich to nezaujímalo, možno sa im to aj hodilo, každopádne sa venovali hlavne svojim kšeftom.
Fašizmus sa považuje za na extrémnu formu národného uvedomenia a to na ukrajine nebolo zavŕšené rozpadom ZSSR, ukrajina získala územnú suverenitu, ale sa potrebovala mentálne odtrhnúť od Ruska.
Na Slovensku sme neboli iní, keď sme sa po páde socializmu rozhodli založiť si vlastný štát a osamostatniť sa od Čechov, tiež sme vyťahovali a glorifikovali politikov vojnového Slovenského štátu, prezidenta Tisa, Hlinku a hlinkovu gardu. Pritom Prezident Tiso predal 30 000 židov do koncentráku a hlinkove gardy zabezpečovali poriadok na ulici násilím a slovensko ako štát zaútočilo po boku nemeckej ríše na Sovietsky zväz.
Aj napriek mierovému tozdeleniu Československa sa radikálna časť Slovákov oháňala kolaborantami s nacizmom.
Preto sa Nečudujme, že v období, keď sa Ukrajina bráni Ruskej agresii na ukrajine oslavujú postavy s druhej svetovej vojny. Oslavujú sa preto, že boli prvý, ktorí bojovali za osamostatnenie Ukrajiny od Ruska.
A rovnako ako na ukrajine sme aj na Slovensku zažili aj všetky prejavy neonacizmu: Kotlebove fakľové pochody, upálenie ľudí pre inú rasu, zbitie študentky Malinovej kvôli maďarskej národnosti, vraždu zastrelením dvoch homosexuálov, dobodanie študenta Tupého na smrť kvôli ľavicivému výzoru tj dlhým vlasom a nikto nebol za tieto činy odsúdený.
Neonacizmus na Ukrajine nieje väčší ako na Slovensku, kým krajnú pravicu ba Ukrajine volilo iba 6 % voličov na Slovensku by neonacistickú Republiku momentálne volilo až 12% voličov.
Neonacizmus na Ukrajine sa nezničí násilnou intervenciou cudzej armády, eliminuje sa sám pokrokom, ktorý Ukrajine zabezpečí jej členstvo v EU. Na Slovensku sa divoké 90 roky podarilo utlmiť práve vstupom Krajiny do EU.
