„Môžem potvrdiť, že včera krátko pred 20.00 hod došlo na parkovisku obchodného domu v Mlynskej Doline k zrážke osobného motorového vozidla zn. Volkswagen a 51-ročnej chodkyne. Žena bola prevezená privolanou RZP k ošetreniu do jednej z bratislavských nemocníc,” informoval v júni 2021 portál tvnoviny.sk policajný hovorca Michal Szeiff.
Auto s diplomatickými značkami pritom podľa svedkov po parkovisku jazdilo divoko, krížom-krážom po ceste aj po chodníku. Napriek tomu, že sa jeho vodič po príchode polície nepodvolil dychovej skúške, policajti ho nezadržali. Z miesta jednoducho odišiel.
„Nakoľko vodičom bola osoba požívajúca výsady a imunity vyplývajúce z jej funkcie (v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch) trestné stíhanie začaté nebolo. Dopravná nehoda je momentálne v štádiu vyšetrovania," vysvetlil Szeiff.
Dotyčným opitým diplomatom bol prvý tajomník ruského veľvyslanca v Bratislave Anton Goriev. Jeho pozíciou celý incident nijako nezamával, Slovensko ho vyhostilo až po začiatku plnoformátovej vojny Ruska proti Ukrajine v roku 2022.
Ako o rok nato odhalilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka a vyšehradský portál VSquare (autor blogu je aj spoluautor týchto investigatív) Anton Goriev nebol len tak nejakým diplomatom.
V skutočnosti to bol špión vojenskej rozviedky GRU, ktorý v strednej Európe pôsobil vyše 10 rokov. V Maďarsku, kde pôsobil pred prevelením do Bratislavy, nadväzoval čulé kontakty s extrémistickými skupinami – vrátane silne protislovenských.
Do jeho agendy spadala aj starostlivosť o sovietske vojenské cintoríny. A práve táto na prvý pohľad nevinná agenda jeho príbeh prepája aj s aktuálnou situáciou.
Jedným z výsledkov cesty Roberta Fica do Moskvy – okrem bombardovania Ukrajinských obydlí na skok od Slovenských hraníc a opovrhnutia nemeckým kancelárom – je totiž aj obnovenie pozície vojenského pridelenca Ruska na Slovensku.
Toho posledného – Sergeja Solomasova, ktorý platil spolupracovníka dezinfowebu Hlavné Správy Bohuša Garbára – Slovensko v roku 2022 vyhostilo spolu s Gorievom.
Starostlivosť o cintoríny ako zásterka pre špionáž
Novým pridelencom síce takmer určite nebude Anton Goriev, avšak z komunikácie slovenskej vlády sa zdá, že aj nový vojenský atašé bude mať podobnú agendu ako tento špión GRU.
„Jednou z dôležitých otázok v kontexte 81. výročia ukončenia druhej svetovej vojny je vzájomná starostlivosť o vojnové hroby,” vysvetľovalo ministerstvo zahraničia, prečo si ruského vojenského pridelenca pýtame späť.
Ako však ukázal práve Gorievov prípad, pri starostlivosti o vojenské hroby Rusom zďaleka nejde iba o zachovávanie patričnej piety a pamiatky na padlých vojnových hrdinov.
Podľa zdrojov z prostredia maďarskej kontrarozviedky spadá starostlivosť o hroby padlých sovietskych vojakov práve do portfólia GRU. A preto to aj v Maďarsku bolo Gorievovou úlohou.
„Táto činnosť zahŕňa veľa cestovania na vidiek, čo dáva dôstojníkom GRU vynikajúcu príležitosť na operačnú podpornú prácu. Napríklad, aby mohli prehľadávať krajinu, chodiť na túry do lesa a hľadať vhodné skryté miesta pre takzvané mŕtve schránky, kde môžu spolupracovníci GRU vhadzovať alebo prijímať peniaze alebo informácie. Alebo identifikovať bezpečné miesta na stretnutia s týmito agentmi GRU,“ vysvetlil bývalý dôstojník maďarskej kontrarozviedky, prečo starostlivosť o hroby patrí práve pod ruských vojenských tajných.
Aj Pavel Bučka, bývalý prorektor vojenskej akadémie ktorý je od roku 2022 obvinený za špionáž pre Rusko priznal, že informácie ruským agentom nechával na SD kartách v rôznych mŕtvych schránkach.
Mŕtva schránka (anglicky „dead drop”) je metóda tajnej komunikácie, pri ktorej si dve osoby vymieňajú informácie alebo materiály bez priameho kontaktu – prostredníctvom vopred dohodnutého úkrytového miesta, napríklad trhliny v múre, kvetináča alebo lavičky v parku, pričom ju spravidla nepoužívajú opakovane.
Ďalšou vecou, ktorú si vraj špióni GRU pri návštevách cintorínov všímajú, sú staré a zanedbané náhrobky. Ak ide o hrob niekoho miestneho, o ktorý sa nik nestará, meno na náhrobku je ideálnym základom pre vytvorenie novej falošnej identity pre ďalších operatáívcov, ktorí pracujú v utajení.
Meno zosnulého, po ktorom pravdepodobne už nezostali ďalší pozostalí, ktorí by sa o hrob starali, totiž bude pôsobiť dôveryhodne a tajný agent bude mať zároveň dobrý príbeh o tom, odkiaľ pochádza.
Špionáž a kolaborácia pokračujú
Zhrňme si teda to, čo nevieme, čo vieme a čo z toho vyplýva:
Nevieme, aké bude meno nového vojenského atašé Ruska.
Vieme však, čomu sa má venovať (hroby) a vieme, kto má túto agendu zvyčajne v portfóliu (GRU).
Preto si vieme s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tipnúť aj to, aký bude profil nového vojenského atašé aj čo bude jeho skutočnou náplňou práce.
Vieme však aj to, že to nevieme len my. Celkom určite to musia vedieť aj príslušníci slovenských tajných služieb a aj osoby, ktoré sú s ich zisteniami oboznamované.
Vrátane ministra zahraničia Juraja Blanára a premiéra Roberta Fica.
Napriek tomu bol návrat vojenského pridelenca premiér Fico dohodnúť až v Moskve a minister Blanár to obhajuje starostlivosťou o hroby.
Čo z toho vyplýva?
