Po príchode na miesto konania udalosti charakterovo podobnej vyššie uvedeným, ma pani ,,bezpečnostná školiteľka“ vzala do parády a posadila na miesto podľa jej vlastného výberu. Na môj argument, že sa túžim nudiť po boku kolegov, mi zahatala cestu a nekompromisne ukázala prstom. ,,Že prí má vmyšlenej systém záverečného testovania, proto musím sedět, kde mi ukáže.“
A tak som z osudom predurčeného miesta hodinu nepočúvala, čo hovorí. Nie však z trucovitej nenávisti, že nemôžem kroasant a blbé reči trúsiť medzi mojich najbližších. Prosto som sa nesústredila.
Škvŕkalo mi v bruchu skrz odoprené pečivo, z VIP miesta som videla trt makový. Pamätala som si farebné usporiadanie nadpisov prezentácie, kde však máme v tejto budove hasáky som stále nevedela.
V tom môjmu spolutrpiteľovi v prednom rade tresla hlava o lavicu pod náporom neprimerane včasného vstávania. Alebo neprimerane bezobsažného výkladu. Ja, oslepená slidami, ktoré tancujúco-hopkajúcimi animáciami prilietali na plátno, by som nevedela ani správne resuscitovať. Ale sme tu a dajú nám aj potvrdenie.
Pani Bozp. Pohoršene hľadela do okna s rukou v bok a dvihnutým obočím. Jej nastrojená autoritatívnosť zlyhávala v priamom prenose.
,,Ignoranti.“ Pomyslela si zrejme. Ak nie horšie.
Latka je nastavená. Nudiči sa v tejto byrokratickej spoločnosti stretávajú s unudenými, a takto si to tu chceme všetko odbiť. Miesto informácie si odovzdávame nechuť a nudu. Forma je dôležitejšia ako obsah a množstvo vecí sa deje a existuje iba na papieri a nikto ich nikdy nevidel, nepočul, ani o nich nechyroval tak, ako ja o bezpečnostnom zákone.
Na papieri sme odborníci na všetko a táto fiktívna úradnícka doba sa na nás ešte podpíše, uvidíme. Plus bezdôvodná malomeštiacka dôležitosť pseudoodborníkov spôsobuje, že celá záležitosť sa dvojnásobne minie účinku.
Verím, že sa ešte stihnem dožiť zdravého systému, v ktorom sa budú podpisovať papiere vtedy, keď informácie na ňom budú súhlasiť so skutočnosťou. Aspoň v dôležitých veciach. Verím, že sa dočkám života v krajine, kde ľudia budú mať radi svoje zamestnanie a ich jedinou náplňou nebude nervózne urýchľovať komunikáciu, a už vôbec nie takú, ktorá niekedy v budúcnosti môže byť relevantná. Verím, že práca vzdelaných ľudí (ktorí prednášajú pred verejnosťou) bude primerane uznaná, lebo je nanajvýš degradujúce, keď vyškolenému pracovníkovi niekto zaspí počas prejavu.
V toto všetko a ešte viac naozaj verím. Aspoň v zlepšenie. Že tá poondiata personálna dôležitosť, ktorá je u niektorých ľudí absolútne nepochopiteľná, sa niekde začne pomaly strácať, lebo už je načase, a začne záležať na veciach, na ktorých skutočne záleží. Na normálnosti, hodnote, vzdelaní. A nie na tom, kde, kto, ako sedí a na papieroch.
Pani Bozp. nám povedala správne odpovede testu, podpísala papier, že sme eňo ňuňo vyškolení a zbalila si svoju blikajúcu prezentáciu, z ktorej som nevedela ani číslo policajtov.
Nevadí.
Absolvovali sme. Ja aj spáč.
