Mama ona je... Ona je ako hviezda. Tvári sa iba ako obyčajná hviezda, nenápadne, pritom je to najteplejšie Slnko môjho života.
Mama je múdra
Hovorím jej:
- Mama, ty si múdra.
A ona mi:
-Nie som múdra, ja sa len snažím nad vecami rozmýšľať.
No veď uznajte. To môže povedať iba múdry človek.
Keď som prišla do Krakowa, mama mi začala chýbať najrýchlejšie. A tak zrazu. Zrazu, keď som si uvedomila, že tá rozbúrená rieka kadejakých akcií, kadejakých ľudí, nového prostredia, veľkého mesta, dosiaľ nepoznaného systému všetkého okolo, a kadečoho ešte, ktorou som si veľmi pôžitkársky plachtila, je vskutku len stojatá voda. Stojatá voda, ktorá ma síce kolíše a posúva ďalej v rôznych smeroch, ale čosi dôležité jej chýba. Aby to celé malo zmysel.
A potom som na to prišla.
Vzťahy. Výmenný študentský pobyt je kopa dobrého jedla, kopa dobrého žitia, ale tiež je to kôpka povrchných vzťahov. Každý deň sa rozprávate s inými ľuďmi o tom, čo študujete, čo pijete a odkiaľ ste. Áno, vznikajú aj lásky, aj priateľstvá na celý život. Ale tie sa tu väčšinou stihnú začať a na „celoživotné“ sa kreujú a dotvárajú na pozadí budúcnosti.
Lebo päť mesiacov, to je akurát taký čas, keď ste už dosť dlho od domova, aby ste si načerpali zo studne rodinnej pohody, a príliš krátko, aby ste si tu vytvorili pevné stabilné vzťahy. Nejaké piliere. Ktoré vás podoprú, keď je zle.
No a keď som si toto uvedomila, začala tá horúčka a rozčarovanie zo všetkých novostí ustupovať. Až mi ostalo zima. A nebolo to tým, že spod okien ťahalo.
Uvedomila som si, že doma mi nikdy nebola. Doma mi nemôže byť zima, lebo doma je mama. A tak, keď mi bola zima, volala som mame.
Lebo materinská láska, darmo – to je srdce rodiny. To je teplo domova, dobrota, ktorá zohrieva. Aj keď je človek ďaleko a fučí mu do izby.
