Pokiaľ chceme aj nasledujúce roky nadávať, musíme ísť najprv voliť

Alebo pokiaľ nadávať nechceme. Každopádne, vzhľadom na to, že sa blížia prezidentské voľby, pozerám na veci trochu emotívne. Keby sme čítali noviny a viac sa zaujímali o politiku, možno by sme nadávať postupne prestali. No ale chceme my vlastne?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Pohybujem sa v akademickom prostredí mladých ľudí, ktorí sú budúcou inteligenciou tohto národa. Čo ma však sakramentsky zaráža, že (a najmä v tomto predvolebnom období) medzi predmety ich záujmu patrí sledovať dvadsať najhorších outfitov Justina Biebera, ďalej kto si odniesol domov Oscara a od koho mal šaty, alebo prečo je svet s instagramom zábavnejší. Žiadna Európa, žiadna Ukrajina, žiadne voľby. Keď som sa niektorých opýtala, koho pôjdu voliť a odpoveďou mi bolo, že nepôjdu, zdalo sa mi, že niekomu tu asi niečo uniká. Mladí rezignujú na politiku a argumentujú tým, že to nemá zmysel a aj tak sa nič nezmení. Pritom nepoznajú pomaly ani prezidentských kandidátov, o ich volebných programoch nehovoriac. Znepokojuje ma pasivita občanov, ktorých sa nadchádzajúce voľby týkajú azda najviac, keďže MY sa budeme v tomto národe nasledujúce roky musieť obracať. Mala by to teda byť predovšetkým NAŠA VOĽBA. MY sme budúcnosť, o nás ide, je to naša krajina, a keď necháme prevažne voliť starejších, ktorých názory sa diametrálne odlišujú od našich, dokonca sa nebudeme unúvať pristúpiť k urnám, radšej budeme frflať doma v gauči a odovzdávať sa našim mládežníckym radovánkam, nemôžeme sa potom čudovať, že prezidentom nám je pán, ktorý chodí krstiť platne slovenským raperom. Zabudnime na to, že politika sa nás netýka. Uvedomme si, že vláda, a takisto aj prezident je vizitkou nášho národa a zrkadlí sa v nás občanoch. Ak my nemáme záujem o politiku a čakáme, že vysoko postavení budú mať potom záujem o nás, je to veľký omyl. Po voľbách máme zaťaté pästičky a tliachame do blba po troch poldecákoch o veľkej krivde, akej sa na nás naši najvyšší dopúšťajú. Uvedomme si ale, že krčmové reči ešte žiadne voľby nevyhrali. Teda ak my nepovažujeme za potrebné zahlasovať za našu budúcnosť – je to ukážka nás samých. Ako si zvolíme, prípadne nezvolíme, tak budeme mať. Ako si ustelieme, tak budeme nasledujúce roky spávať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Preto chcem vyzvať všetkých (nie len mladých, aj keď ich najmä), ktorí si chcú i nasledujúce roky ponechať právo kritizovať, nech idú najprv voliť. Nech si splnia občiansku povinnosť, a potom už nech sa rozčuľujú, alebo velebia. Voľte. A hlavne voľte podľa vlastného úsudku.

Magdaléna Paluchová

Magdaléna Paluchová

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Niekedy si myslím, že myslím ako muž. Ale márnivá som ako žena. Žijem podľa hesla, že všetko je tak, ako má byť. Že Boh žehná naše kroky a keď ho pustíme do svojho srdca, nejestvujú nesprávne rozhodnutia. Každý deň je dar a každý človek diamant a moja najväčšia múza je moja matka. Zoznam autorových rubrík:  KrakovSovia pošta TiboroviScestne z ciestSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Roman Kebísek

Roman Kebísek

107 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu