Niekedy je zaujmavé ich pozorovať. Niektorí sa dajú s človekom, ktorý stojí blízko do reči, a tak si skrátia čas čakania. Ďalšia skupinka stojí osamote a pri tom sa možno akurát trápi s problémamy, ktoré má v rodine, na pracovisku, alebo v medziľudských vzťahoch.
Spomínam si na príhodu, keď som raz čakala na priateľov. Keďže mrholilo, schovala som sa pod striešku blízkeho pohostinstva.
O niekoľko minút neskôr docupkala jedna babička. Hoci som počúvala hodbu z mobilu, podarilo sa jej nadvizať so mnou komunikáciu. Ako sme sa tak spolu rozprávali, prišlo na pretras koľko mám rokov. Keď som jej povedala že mám 22 rokov, najprv mi neverila a potom mi chcela začať vykať. S úsmevom som to odmietla.
Majú starší ľudia či dôchodcovia dnešnej mládeži vykať?
