Niektorí majitelia ma zavolajú dozadu, iní zneistejú a začnú sa potiť. Niekto klame, čoho dôkazom nie je ani jediný pohľad do očí. Iný sa zase otvorene prizná: „Áno, platím a neviem, čo s tým.“ Dôvod, prečo pravidelne robím tú istú reportáž je prostý – chcem zistiť, či sa za ten rok niečo zmenilo. Tento rok to dopadlo zaujímavo – desiati majitelia podnikov sa otvorene priznali, že platia výpalné, ôsmi sa s nami nechceli rozprávať a dvaja to popreli. Faktom je, že z roka na rok má výpalníctvo sofistikovanejší šat. Bary a reštaurácie už nie sú nútené platiť len za nezmyselnú ochranku ako voľakedy. Skôr platia za nepotrebné a predražené služby ako napríklad upratovacie práce. Výpalníctvo teda funguje aj naďalej, ale v bielom. Oficiálne a cez faktúru. Otázkou ostáva, čo s tým...
...polícia tvrdí, že podnikatelia s ňou nespolupracujú. A bez toho nedokážu páchateľa vypátrať. Nato mi jeden majiteľ baru povedal: „Keď som naposledy zavolal políciu, tak ešte predtým ako prišla ma navštívili výpalníci s otázkou prečo som volal policajtom.“ Odkiaľ sa to výpalníci dozvedeli, žeby od mužov zákona? Policajný zbor pritom vyhlasuje, že sa čiernych oviec už dávno zbavil. Na tour de Bratislava pubs som sa dozvedel viac zaujímavých informácií. Mnohých majiteľov pubov doteraz nenavštívil ani jeden policajt, ktorý by sa zaujímal o výpalníkov. Jediný, kto im každoročne kladie podobné otázky som vraj len ja. Inak nik. Ak sa policajti nestretávajú s poškodenými, ako chcú potom vypátrať páchateľov?
Obávam sa, že vízia zmeny je v nedohľadne. Ide totiž o zločin, ktorý mnohým neprekáža. Prečo? Lebo sa týka len podnikateľov, ostatných to netrápi. Ak však policajný zbor nebude cítiť tlak( a to sa netýka len výpalníctva), tak bude na Slovensku sveta žiť vyholeným bezkrkým intelektuálom a nie slušným podnikateľom. Čo síce väčšine prekáža, ale mlčí. A keď mlčí, vyjadruje tichý súhlas.
