reklama

Zabudnutá

Je nieco po jednej hodine ráno.... a som zabudnutá....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Niekedy si hovorím, ze to tak mozno malo byt, ze som proste mala ostat tou zabudnutou....

Ako strasne ma sklamal, zradil úplne vsetko, co vo mne este bolo.... Ja som niekde tu, v tejto malinkej izbicke zabudnutá a on sa ma ani neopýta, ako sa cítim. Velmi ho za to nenávidím.

Mozem povedat, ze do urcitej miery je to za mnou, okrem toho, ze cítim nenávist necítim vobec nic. Mozno sme si to mali vopred uvedomit, ale vtedy nás to proste ani jedneho nenapadlo.

Boli sme hlúpi, mozno az prilis naviazaní jeden na druhého a snazili sme sa prezit. Prezívali sme obdobia, ktoré pre nás neboli príjemné. Ked sme zili medzi recami nasich kolegov, snazili sa ignorovat to, ale v tom case sme stáli jeden vedla druhého a neriesili to. Pomohol mi chvílu zit v inom svete a ja som mu za to vdacná, avsak teraz to vsetko prislo aj s úrokom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Urok si nevyberá. Ani dátum, ani cas. Jednoducho si len tak príde, bez ohlásenia a nájde ma tu v mojej malej izbe, nepripravenú na údery.

Chcela by som nieco povedat, ale strácam hlas, kricím, ale nikto ma nepocuje, utekám, ale v skutocnosti sedim. A on Pán Uzasný, sedí kúsok odo mna a vo svojom nárucí zviera svoju krásnu priatelku. Akoby som mu ju chcela ukradnút. Ani sa nepozrie mojím smerom. Aké cudné.

Keby len nieco tusila, keby vedela, ze s jej priatelom som prezívala pekne chvíle, ktoré mi ani ona nemoze len tak vymazat. Proste to nevie. Je to lepsie pre nu, pretoze sa nebude trápit, nebude cítit takú nenávist ako ja. A ako ho za to nenávidím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je nieco po pol druhej a behá neustále v mojej mysli. Ako by som mu to chcela vrátit. Ale ono to príde. Verím, ze sa to vráti a mozno ho to nájde tiez nepripraveného... Nutkanie na nejakú tú smsku som uz dávno hodila za hlavu. Musím sa cez to preniest a dat mu najavo, ze v prvom rade milujem samu seba.

Mozno tusí, ze je to za mnou... Mozno nie...

Ako velmi by som si priala, aby sa vytratil z môjho zivota. Rýchlo a bezbolestne. Teraz tu, kde som ostala sama a stratená, chcem ostat uz len sama. Urobím vsetko preto, aby sa to uz neopakovalo, aby to vsetko odislo nenávratne prec a otázka preco, aby tu ostala nevypovedaná, ako pocut odpoved, pretoze to tak malo byt.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nenávidím klamárov, nenávidím chlapov, nenávidím tú ich absolútne hriesnu úbohost, ich hru na nieco, co nie je a pritom vlastne je.

Priala by som si, aby teraz sedel tvárou tvár pravde a aby ochutnal tú nepríjemnú trpkost, kyslost a svinstvo, ktoré so sebou priniesla. Teraz pri pohlade na neho sa mi zdá nechutný, je nechutný svojím nekonecným klamaním, ako bezprostredne dokáze oklamat svoje vlastné svedomie. Ja ho neviem oklamat, mozno preto stále niekam utekám pretoze neviem klamat. Utekám pred pravdou, pred jeho klamstvom, z ktorého momentálne vycúval ako Vítaz. To len ja tu teraz o pol druhej v noci sedím sama ZABUDNUTA a písem, ako velmi ho nenávidím. Ale Pán Vítaz je stastný. VYhral....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeho úsmev na tvári dokazuje, ze vyhral. Ale vyhral? Co vyhral? Vyhral nad svojím klamstvom?

Ako velmi nenávidím VITAZOV. Asi preto, ze tu vládnu. Nad svetom, nad láskou, nad nestastím. A smiesne je ze takmer vzdy vyhrajú....

Ivana Marakyova

Ivana Marakyova

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...veriť neznamená hromadiť istoty, ale vedieť pochybovať....Znamená to, že neustále pochybujem a snažím sa robiť všetko naj.... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu