Nakŕmiť, zabaviť, vyvenčiť, to zvládnem, to poznám. Milujem psíky a dobre si s nimi rozumiem. Nikdy som však nestrážila cudzieho psa. Keďže čo pes to osobnosť, beriem do úvahy, že Maxovi nezavoniam, resp. že bude smútiť za pánom a to patrične a dôstojne. Mám obavy hlavne z nočného zavýjania, aby som ešte proti sebe nepoštvala celý barák... Preto sa na vás obraciam s prosbou o radu. Viete mi poradiť, čo robiť so psíkom, keď sa rozhodne nekonečne plakať? (nemám na mysli mechanické riešenia typu zviazať mu čumák prvým, čo príde pod ruku a podobné ručno-nožné rady...). Potrebovala by som radu od skúseného človeka. Radšej predom, lebo keď to príde, nebudem v noci behať po okolí s noťasom v ruke a hľadať signál... Ja totiž doma nemám internet...
Víkendu sa nebojím, vezmeme Maxáča na rybník, budeme korčuľovať. Možno stretneme v reštike pri rybníku aj babičku. Včera tam bola zasa, nahodená ako do kostola a „debatila" s nejakým mladým párom. Akoby vedela, že som o nej písala blog, na hlave červená baretka a rukavice rovnakej farby, dokonale zladená, no proste hviezda:-). Cez víkend teda psa unavím (aby som neodbiehala moc od témy), bojím sa len nocí v pracovnom týždni.
Minule si odo mňa jeden môj milý kamarát pýtal „tipy a triky ako byť veselý"... Ja taká originálna asi nebudem. Prosím vás o tipy, ako cudzieho psíka zvládnuť v pohode:-). Za každú radu vám moc ďakujem!
Pekný dník,
Marcela:-)
