reklama

Dobrý skutok sa dá urobiť aj bez toho, aby ste o tom vedeli...

Nemám doma internet, preto chodím s noťasom do neďalekej reštaurácie pri jazere, kde majú wifi. Má to nesporne svoje výhody, dobre sa tam najem a surfujem obklopená hmotnými ľuďmi, takže sa pri tom necítim tak čudne sama, ako keď by som surfovala v prázdnote svojho malého bytíku. Tak som sa v nedeľu teda vybrala na obed, že zasa po dlhšom čase poskypujem s mamou. Reštaurácia bola beznádejne plná, ostatne ako vždy. Začala som sa teda prechádzať popri stoloch, dúfajúc, že niekde bude voľné miesto (najlepšie pri nejakom pohľadnom mladíkovi:-). Samozrejme, že voľné bolo, ale pri staručkej babičke (mne sa vždy prihovoria jedine bezdomovci alebo starí ľudia). Tak som si teda prisadla...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Babička bola milá, usmiala sa na mňa, bola zjavne rada, že má konečne nejakú spoločnosť. A ja že mám miesto na sedenie. Otvorila som noťas, pripojila sa, dala na uši slúchatká a viac som nevnímala okolitý svet. Preberali sme s mamou všetko možné, od chlapov cez varenie (ktoré nepraktikujem), počasie, choroby až naspäť k chlapom a zas dokolečka dokola. Medzitým som si pár krát všimla, že babička sa mi snaží niečo povedať, tak som zložila slúchatká a hovorím jej „Teta, ja práve volám s mamou, ja Vás nepočujem!" a pokračovala som v taľafatkovaní. Babička si rozprávala ďalej, občas monológ prerušila krátkym spánkom zrejme zapríčineným pivkom, ktoré popíjala. Ja som jej sebecky nevenovala žiadnu pozornosť, akurát som raz naschvál mykla stolom, aby som sa presvedčila, či ešte žije (pri spánku sa jej vôbec nehýbala hruď, akoby ani nedýchala). Babka ma však dobre znervózňovala. Hovorím mame: „Bohvie, čo si tá chudera stará rozpráva, asi ani poriadne nevie, kde je a čo robí".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som sa vyrozprávala s matkou a dochádzala mi už aj baterka, začala som sa zberať na odchod. Usmiala som sa na babičku, spokojná z dobrého rozhovoru a šťastná, že už odtiaľ idem preč. Keď som sa dvíhala, babička ma chytila za ruku a hovorí „Děkuji Vám děvenko za milý rozhovor, už dávno jsem si s nikým tak dobře nepopovídala". Úplne som ztuhla od hanby, ale zmohla som sa len na trápne „Nie je začo, rado sa stalo" a zdrhala som domov. Celou cestou som si vyčítala, ako som mohla byť taká sebecká, že som sa zmohla len na to, aby som babku upozornila, že ma vyrušuje. Ani ma nenapadlo sa jej spýtať, ako sa má, alebo či niečo nepotrebuje. Dosť úbohé. Jediné, čo ma utešovalo bol fakt, že babička žila v presvedčení, že som posledné dve hodiny venovala iba jej. Urobila som dobrý skutok bez toho, aby som o tom vedela. Ale dobrý pocit z toho nemám. Nabudúce sa s babičkou naozaj porozprávam, keď ju stretnem. Teda keď tam ešte príde...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdroje a fotografie:

http://olomouc.idnes.cz/v-kraji-se-100-let-dozilo-skoro-sest-desitek-lidi-z-toho-vsak-jen-5-muzu-1g4-/olomouc-zpravy.aspx?c=A110117_1516272_olomouc-zpravy_stk

Marcela Sabová

Marcela Sabová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som veľký snílek a mojím najväčším snom je splniť si svoje sny. V preklade to znamená precestovať celý svet, teda skoro celý;-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu