Pro-segregačné ASMR? Kto iný ako Lívia (odpoveď na video)

Písmo: A- | A+

Lívia Garčalová nedávno pridala nové video, z ktorého polovica sú jej osobné príbehy a skúsenosti s Rómskou menšinou a zdôrazňovanie, že nie je rasistka. Druhá je o tom, že problém je v génoch a že ich treba odstrihnúť od štátu

V prvom rade treba upozorniť, že nie je rasistka. Iba nám to potrebuje každé tri minúty pripomínať a pod sebou mať od začiatku do konca vylepenú mini-esej na tému „rasizmus a ja“ pre prípad, že by stále niekto pochyboval.

A pritom stačilo začať "nie som rasistka, ale...."
A pritom stačilo začať "nie som rasistka, ale...." 

Nemôže byť rasistka. Veď sama píše, že celé etnikum v žiadnom prípade nezovšeobecňuje. Maximálne si trúfa povedať, ale to len tak popri reči, že „aj chudobný človek sa vie chovať slušne aj bez kráľovskej výchovy“ a teda u Rómov musí byť problém zakorenený „kdesi hlbšie.“ Nikdy nepovedala, že v génoch alebo v krvi, len „kdesi hlbšie.“ Čo si pod tým predstavíte je vaša vec, ale ak je to rasistické, tak jej chyba to nie je, lebo jej sa rasizmus hnusí.

Do tretice, určite nie je možné, aby Lívia Garčalová bola rasistka. Veď ju len celá problematika frustruje a najviac je empatická k deťom. A to až tak, že by ich rodičov potrestala odstrihnutím od štátnych prídavkov, pretože logicky – nemôžu im ďalej kupovať nekvalitné potraviny a zháňať staré vynosené oblečenie, keď na to už nebudú mať peniaze. Dúfam, že si robíte poznámky, drahé slniečkarske mimovládky.

„Aj chudobní ľudia sa vedia chovať slušne aj bez kráľovskej výchovy, takže problém musí byť niekde hlbšie.“

A akademici z odboru humanitných vied nebudú mať čo žrať. Iba žeby... A povedzte mi, ak sa mýlim... Nestačilo spomenúť si na pár príkladov chudobných ľudí, ktorí sú poriadkumiluvní a nikdy si pred nami na ulici neodpľuli (To nie je môj príklad, odpľutie si je reálne jedna z Líviiných negatívnych spomienok na Rómov... Vážne). Kiežby existovali nejaké databázy, ktoré zaznamenávajú vzťah chudoby spoločne so sociálnou stigmatizáciou a kriminalitou, alebo s vykonávaním veľkej potreby vonka mimo svoje obydlie. (opäť jej príklady, nie moje - často osobné skúsenosti) Hovorí aj o prístupe k psom. Bodaj by sme mali ako zistiť aj to, či kultúra môže nejako ovplyvniť vzťah ľudí k zvieratám.

Mám zvláštne deja vu. Akoby som mal pocit, že nie som prvý človek, ktorému napadlo skúmať ľudské správanie. Štú.... Štúr... Štúd... Štúdie! To bude ono. Začnime chudobou a kriminalitou. Ako sa nám ukazuje napríklad tu, tu, tu, tu,tu, a ak ste fanúšikovia Wikipédie, tak aj tu, chudoba a zlé životné podmienky silne korelujú s násilným zločinom. To isté, mimochodom, platí aj pre tie vonkajšie vylučovacie návyky. Ukázalo sa, že outdoor-sranie je zo všetkého najviac späté s chudobou a v niektorých krajinách ako India je s tým vážny problém. A čo to vidím v našej oficiálnej vládnej databáze? Až 81% rómskych obydlí nemá kanalizáciu? Mám pocit, že tam môže existovať nejaká súvislosť s niektorým z vyššie uvedených problémov, nechajte ma porozmýšľať. 59% žije bez plynu? Iba 39% je napojených na vodovod? Zo 46 osídlení 12 nemá ani len elektrinu – jednoducho ide o podmienky, ktoré spadajú pod tzv. absolútnu depriváciu a celkom isto korelujú s vysokou zločinnosťou. Lívia spomína aj nelegálne obydlia, ktoré sú poväčšine chatrče, na ktoré sa ľahko ukazuje, no ťažšie prichádza s riešeniami. K nim len toľko, že nelegálne znamená bez papierov a to znamená bez prídavkov na bývanie. To typy ako Lívia opomínajú, lebo im to nabúrava rétoriku „štátnych parazitov.“ (ktorí mimochodom čerpajú dokopy len 3% všetkých sociálnych dávok,ale to je už iná téma).

Čo sa týka prístupu k psom a zvieratám.... Kto jej povie, ako robí domáce zvieratko, ktoré sa vo veľkom chová v strašných podmienkach na farmách na konzum v Ázií? Alebo, a fakt tam zájdem, čo sa robí s býkmi v Španielsku? A to sú dospelí ľudia, nie predškolské detičky, ktoré ešte úplne nechápu reakcie zvierat. Páni, tí Španieli musia mať „niekde hlbšie“ voči býkom zakorenenú skutočnú nenávisť. (Ibažeby fakt, že sú na sledovanie pomalého umučenia býka na smrť zvyknutí a že je to pre nich kolektívny zážitok nejakým spôsobom ovplyvňoval ich empatiu k týmto tvorom.)

Obrázok blogu

Na záver tejto časti by som chcel povedať, že aj keď sú zlé životné podmienky naozaj zlou prognózou pre ľudí a kultúru formujúcu sa v nich, neznevažujem problematiku odlišného správania sa majority a minority. Mnohé z tých vyššie spomínaných príkladov, ak to dostatočne nevyplynulo z textu, sú reálne a treba robiť maximum pre ich vyriešenie pre dobro všetkých. Zároveň existuje aj vplyv kultúrny (ktorá sa tiež vyvíjala v chudobe a bola viackrát násilím odstrčená na okraj spoločnosti... Pozrite, etnológia nie je ľahký odbor), ktorý spôsobuje, že nalievanie peňazí do osád nefunguje a je veľmi náročné zistiť, kam ich teda investovať. Celá problematika je vážne komplikovaná a preto ju riešime tak dlho – a preto že nám tak dlho vládla banda kleptokratov. Ide mi len o to, že kým poriadne nepochopíme problém a jeho príčiny, ťažko sa nám predpisuje riešenie. To sa ukazuje aj pri nasledujúcom návrhu, s ktorým prišla Lívia.

„Chce to radikálnejšie riešenie...“

Toto je tá najsurealistickejšia časť Líviinho vlogu. Lívia nás už dlhšie pomedzi „absolútne náhodné, nezovšeobecňujúce“ negatívne príklady o Rómoch pomaly marinovala tým, že opakovala, ako podporuje radikálnejšie riešenia. Ale bacha, radikálnejšie len podľa definície nás, precitlivelých liberálov, v skutočnosti sú len mierne, ako napríklad „odstrihnutie od štátu.“ Bližšie to nešpecifikovala, pretože to by znamenalo, že by si to musela vedieť lepšie obhájiť a skutočne za to zobrať zodpovednosť.

Kde začať. Skúsme deťmi. Ako som spomínal v úvode, je až fackujúca irónia, keď niekto ľutuje deti pre ich zanedbalosť rodičmi a potom sa ešte v tej istej vete otočí a chce ju riešiť ich „finančným odstrihnutím od štátu.“ Nevytrhávam to z kontextu, celé video je o problémoch vzťahujúcich na sa na všetky osady, nie na bežné dôvody odlúčenia ako je zanedbanie školskej dochádzky alebo násilie zo strany rodičov. Aký bude mať tento malý plán dopad na tie deti? Chceme ich počas toho nejak ochrániť? Odstrihnúť iné financie a nechať len prídavky na deti? Ako zaručí, že pôjdu iba na ne? Keď rodinám zníži rozpočty z ktoréhokoľvek konca, darmo bude hovoriť, že „týchto pár šuntov je iba na deti, opovážte sa jesť aj vy.“ Chce tie deti v masách prevážať do decákov? Ak áno, do ktorých a čo sa tým zmení? Ako to chce poriešiť právne? Zákon jej (a právom) nedovolí vytvoriť formuláciu na základe etnika alebo rasy. Ako plánuje definovať „nezodpovedný rodič“? Keď už nič iné, tak prakticky. Ukázali sme si, ako chudoba a sociálna stigma ovplyvňuje kriminalitu. Má zmysel hovoriť o tom, či odoberanie dávok na základe sociálnej stigmy problém vyrieši alebo vyeskaluje? Hovorí o začarovanom kruhu, ale to čo navrhuje nie je cesta z kruhového objazdu, to je šľapnutie na plyn. A keď už sme pri tom, nie je eskalácia práve to, na čo jej kamaráti z ĽSNS čakajú?

Nakoniec, spomínala niečo o tom, ako práca oslobodzuje (kde som to už počul?). Ako práca núti človeka socializovať sa, ako mu dá nejaké finančné zázemie, atď. Dajme tomu, že tie sociálne dávky teda podmieni prácou. V praxi to bude znamenať, že keď ste nezodpovedný rodič (Lívia číta Róm), nebudete dostávať peniaze od štátu, kým si nenájdete prácu. Čo keď vás nikto zamestnať nechce? Donúti zamestnávateľov nasilu ich prijať? V tom musí byť háčik. Ako zaistí, že zamestnávatelia nebudú využívať to, že naši „nezodpovední rodičia“ majú možnosť buď pracovať pre nich alebo umrieť aj so svojimi rodinami hladom, lebo prídu o dávky? Bolo by dosť jednoduché sa im trocha pohrať s nadčasmi, zneužívať ich na ešte horšie práce atď. Majú pracovať obidvaja alebo len jeden z rodičov? Ako na to dohliadne, ak nie sú úradne registrovaný pár? Bude treba priradiť dieťa k pracujúcemu rodičovi a len tomu vyplácať dávky? Ak je to žena, ako vyriešiť materskú? Toto mi napadá len z fleku. Existuje milión ďalších možných komplikácií. Okrem toho, všetky argumenty, čo som písal vyššie (deti, ústava, eskalácia problému atď) platia aj v prípade, že platí podmienka „prídavky len pracujúcim“... Do doby, než si zoženú zmluvnú prácu, deti hladujú (v inom prípade viď decké domovy), ústava je stále rovnaká a väčšina ľudí (dúfam) vrátane mňa za ňou stoja. Prečo celú túto úvahu robím za ňu?

Posledná otázka bola skôr pre mňa a odpoveď je, že jej práca nie je prinášať nové riešenia a diskutovať o nich. Pointou jej videa nebolo naozaj pretlačiť odstrihnutie od štátu, ale len pretlačiť hlbšie do spoločenského povedomia, že problém si vyžaduje prudké a radikálnejšie riešenie. Nikto od nej reálne očakávania nemá a jej práca je využiť to vo svoj prospech. Celé to „odstrihnutie od štátu“ je len matná predstava, ktorej sa vzdá v momente, ako to prestane byť pre šírenie jej agendy výhodné. Koniec koncov, v závere svojho videa to zhrnula krajšie, ako by som to kedy dokázal sám – „ona nechce počuť žiadne sociologické vysvetlenia, ona chce vidieť rýchle riešenie aby ľudia za tým mali bodku“. Nechce chápať problém, chce len stáť s prekríženými rukami a kritizovať snahu o riešenie tých, ktorí ho chápu, pretože podľa jej plytkej znalosti nie sú dosť radikálni.

Skryť Zatvoriť reklamu