- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Túžba bratského uzmierenia po ceste trvajúcej celú večnosť, odohrávajúcej sa na sklonku života... vyslyšaná.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Je Alvinova „nekonečne“ dlhá cesta za bratom na starej sekačke prejavom stareckej hrdosti a zatrpknutosti alebo snahou, neverbálnym prejavom obety, túžbe po uzmierení, napravení ich pokazeného súrodeneckého vzťahu?
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -- - - - - - - - - - - - - - - - - - -
David Lynch nás v jednoduchom filme Príbeh Alvina Straighta s minimalistickou zápletkou učí, dokazuje a potvrdzuje rozprávačský talent. Silnejšie je to v tom, že sa neskrýva za jeho známe postupy. Príbeh je inšpirovaný skutočným príbehom Američana Alvina Straighta, ktorý v roku 1994 podnikol 390 kilometrovú cestu z Iowa City, štát Laurens do Blue River, Wisconsin.
73 ročný Alvin, zatrpknutý vdovec a veterán z 2. svetovej vojny, žije v malom meste Iowa City spolu s Rose. (Dcéra s mentálnym postihnutím) Starček sa dozvie, že jeho mladší brat Lyle utrpel mozgovú príhodu, nakoľko sám pociťuje starobu plnými dúškami, (Hneď v úvode sa potkne v kuchyni svojho domu a spadne na zem, nevie z nej bez pomoci ostatných vstať.) svoju hrdosť tvrdého chlapa odhadzuje bokom a vydáva sa na nekonečnú cestu na konci ktorej dúfa v uzmierenie sa s bratom a prežitie spoločných chvíľ. Plán mu vyjde vďaka jeho tvrdohlavosti, vytrvalosti i rozvážnosti.
Tvrdý vonkajší obal Alvina pomáha postave vyrovnať sa s dcériným mentálnym postihom a inými nažitými bôľmi. Vo vnútri však ide o citlivého človeka, vidíme to cez obrazy s dcérou i s ostatnými ktorých po ceste stretá. Alvinova cesta má priam meditatívny charakter ako na okolie tak i samotného hrdinu. Cestou si Alvin čistí vlastné rany minulosti, vyrovnáva sa, tvrdá štruktúra mäkne v dobrom slova zmysle.
Najsilnejšie obrazy sú tie s dievčinou utekajúcou z domu ako paralela na Alvina, ktorý síce miluje svoju dcéru, občas jej má po krk. V tomto stretnutí Lynch zachytil túžbu Alvina po „normálnej“ dcére a dievčaťa po niekom kto ju bude skutočne počúvať aj napriek tomu, že je od nej skúsenosťami na míle vzdialený. Zo scény pri ohni ide vzájomný rešpekt, porozumenie.
Obraz ustatého kňaza a Alvina je čarovný vo vymenení ich rolí. Kňaz upokojuje svoju dušu rozhovorom so starcom, „spovedá sa mu“, naopak, v jednej vete, v stručnej rade, múdrosti prevezme Alvinovu povahovú črtu.
Záber na Rose hľadiacu von z okna na striekajúcu hadicu, pripomínajúcu prameň v ktorom nachádza pokoj sa plynule prelína so záberom na sediaceho Alvina – prameň, studnicu múdrosti. Rovnaký záber na hadicu naberá nový význam v momente keď zistíme, že sa k nej viaže dcérina spomienka na deti, ktoré sa s hadicou/pri hadici zvykli hrávať. Vyobrazuje to jej túžbu po nich, nakoľko je chorá, bola jej odobraná starostlivosť o ne. Jeden mnohovýznamový záber raz znamenajúci pokoj, radosť, druhý krát túžbu, smútok.
Snímanie dlhých záberov všetkého čo vidím, kus veľkého civilu vychádzajúceho z filmu mi paradoxne v hranom filme evokujú Vertovo Kino-oko.