Miesto, kde sme boli,
tam sme boli, len my dvaja,
dlhé, krásne rozprávania,
v našom školskom období.
Miesto, kde sme boli,
vybrala práve ona,
cukráreň, na jednej ulici,
ktorú asi milovala.
Príjemné prostredie, tam,
miesto, kde ju lepšie spoznám,
necítil, som sa už tak sám,
pozerajúc do jej očí, nevnímam.
Jemné vlasy, ako teplý vánok,
jej vôňa, ako najlepší spánok,
jej pery sladké, ako Orion,
srdce bijúc do hrude, ako zvon.
Sedenie pri pečenom čaji,
tak veľmi, sa mi páči,
tak veľmi, sa snažím,
myšlienkové noty, si značím.
Milá Julka, to je to meno,
pri ktorej, som prešiel zmenou,
pocítil lásku, vyznal ju kvetom,
nenávidený, okolitým svetom.
Oči, ktoré som miloval,
pery, ktoré som sledoval,
chémia, výsledkom pokusu,
bolo priateľstvo, výbuchom roztoku.
Po stretnutí, priamo domov,
žena mojich, sladkých snov,
žena, ktorá vyvolala vo mne lásku,
milujem, túto čiernovlásku.
Bože, prečo mi to robíš,
Bože, prečo mi ju nedáš,
chcem s ňou, niekam odísť,
a potom ju vziať na sobáš.
Všetko, sú to len predstavy,
temné večery, v kruhu samoty,
plačúc, nad jej fotkou v noci,
pozerajúc, na kopec pomoci.
Milovať ženu, je krásne,
cítim sa pri nej, tak šťastne,
píšem o nej, tieto básne,
bojím sa, že sa zamilujem, zase.
