Poznáš ten pocit samoty,
zatvorené oči u hviezdnej oblohy.
Poznáš ten pocit, bolesti,
kvapka slzy, cez úsmev radosti.
Bežíš po ulici dole, hrá ti hudba,
žene vravíš, nebuď smutná.
Je to len myšlienka, nie je to pravda,
Sám v tme bežím, lebo je krásna.
Utekám, zvuky klavíru a huslí,
myšlienka je vo mne, čo ma dusí.
Srdce mi bije, lebo je to žena,
utekám sám, žiadna zmena.
Sám o samote na dedine,
píšuc básne o láske a nevine,
že tú ženu nájdem v okolí,
myšlienka vo mne vrie, horí.
Utekám v tme, tejto samoty,
v daždi hrám, posledné noty,
verím, že všetko skončí sa,
kde nebudem ja, noc a samota.