reklama

Biblia

Biblia opisuje prostredie detského života vedeného k Bohu a jeho dospievania k pochopeniu. Jedná sa o smutný úryvok.

Biblia
Open book. Biblia.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Názov úryvku pozostáva zo slova "Biblia", ktorá mi bola ako malému chlapcovi, často dávaná do ruky. Rozhodol som sa, že na počesť mojej nebohej tety, napíšem prózu s názvom Biblia.

Prológ

Písal sa rok 1999, rok, kedy som sa narodil a prišiel na svet. Narodil som sa do kresťanskej rodiny, takmer všetci chodili do kostola pravidelne. Bývali sme s rodičmi v malebnej dedinke na strednom Slovensku, neďaleko Banskej Bystrice. Musím povedať, že to bolo miesto, kde som sa cítil veľmi dobre. Dokonca mám v hlave 2 záblesky, keď som mal 2 roky. Rodičia mi vraveli, že som si nemohol pamätať starkého, ale aj napriek tomu, záblesk jeho tváre mám a je podobný tomu, čo som videl na fotkách. Druhý záblesk je v kočíku, bol pestrofarebný, dnes tomu hovoríme už retro kočík, ktorý dnes už veľmi ťažko uvidíme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som sa druhýkrát narodil

Retrospektívne sa vrátim v čase do minulosti. Od narodenia som bol často chorý, liečba trvala dlhšie, no keď si rodičia mysleli, že som konečne zdravý, všetko sa vrátilo späť. V jeden deň sa to stalo už neznesiteľné, kašeľ naberal na sile, moje telo horelo ako vatra, stával som sa slabším. Neviem presne, ktorý deň to bol, ale viem, že kedysi chodenie k lekárovi nebolo jednoduché, autobusy, autá, neboli tak časté ako je tomu dnes. Mamina zavolala mojej doktorke, ktorá bola našťastie len 10 minút autom od nášho domova. Vďaka aj jej, bola to skvelá doktorka, taká čo chcela pomáhať, škoda, že už tak často to nevidím teraz. Vrátim sa späť k dňu, keď mi bolo najhoršie. Našťastie len cez cestu sme mali blízku rodinu, kde chodili moji rodičia sa rozprávať a na návštevu. Bývala tam moja Teta "Mária" s jej dvomi synmi. V tom čase bol jej syn "Marián" doma a odviezli ma k doktorke. Jej slová vraj zneli, "prišli ste včas".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Panelák, môj druhý domov

To bolo to miesto, kde bývala. Na prvom poschodí tohto Paneláku. Trávil som tam veľa času, s jej synmi som hrával karty, šachy aj dámu. Druhé miesto, kde mi bola dávaná láska, jedlo, pocit šťastia, ale aj detstvo. Miloval som svoj domov, kde som mal kopu hračiek, zábavy a toto bolo miesto, kde som trávil víkend. Pamätám si, ako som tete dával zo starého kredencu hrnce von spoločne s varechou. Vždy, keď som chcel jesť alebo jej pomáhať pri varení, či pečení. Naučila ma robiť aj kornútky - hrniec, horúca voda a plachta. Potom sa už len oblátka položila nad paru a keď zmäkla, urobil sa točivý pohyb cez prst a kornútky boli na svete. Pri nej som ochutnal prvýkrát halušky s tvarohom, divinu, zajaca, ale aj inú lesnú zver. Veľakrát som sa tam chodil najesť, keď som bol na neďalekom ihrisku. Raz, keď som šiel zo školy, pršalo a bolo mokro, niečo mi v hlave vravelo, že dnes choď cez ihrisko domov, bola to kratšia cesta popri Paneláku mojej tety. Ako som tam prechádzal cez mokrú trávu popri paneláku, počujem svoje meno. Najprv som si myslel, že sa mi to len zdá, otočil som sa doprava a tam moja teta položená sediac na zemi. Kričala na mňa, bolo mokro a ona spadla. Ja som bol mladý, nemal som toľko síl jej pomôcť, ale po pár minútach snaženia, sa mi to podarilo. Bol som rád, že je v poriadku a už som jej povedal, nech v takom počasí nechodí von. Spadla priamo na mieste, kde chovala sliepky a zajace. Vtedy som si uvedomil, že prečo mi to v hlave vrelo, aby som šiel tade. Hovoril som si, čo keby som šiel druhou cestou domov, tak by som ju určite nezazrel. Pozrel som sa na nebo a poďakoval, pretože som urobil dobrý skutok, pomohol som a zároveň, nebyť toho rozhodnutia tej myšlienky ísť tadiaľ, asi by som vôbec nevedel, čo sa stalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Biblia a "Evanjelium podľa Marka"

Ako som už spomínal na začiatku, narodil som sa do kresťanskej rodiny a tak som bol vedený aj v čase mladosti. Teta mi vždy dala do ruky Bibliu, občas sme si čítali, niekedy mi hovorila o tom. Mnohokrát som ju videl sa modliť, spievať si pesničky. Potom som s nimi začínal chodiť každú nedeľu do kostola. V tom čase, býval kostol vždy plný, ľudia stávali niekedy aj vonku, pretože nebolo miesto. Vtedy som sa dostával bližšie k Bohu a pochopeniu. Neskôr som musel chodiť na spovede, prijímať eucharistiu, najprv krížikom na čelo, neskôr to bola už oblátka. Potom prišiel čas aj na prvé sväté prijímanie, neskôr som chodil aj miništrovať do kostola. Častokrát som sa modlil pred spánkom potichu. Teta si priala, aby žila ešte v čase, keď budem mať frajerku, či dieťa, škoda, že som jej to nemohol splniť, aj keď som veľmi chcel, no v dnešnej dobe to nie je jednoduché.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sme sa presťahovali

Prišiel deň, keď sme sa presťahovali do vedľajšej dediny, hoci to bolo len pár minút autom od Paneláku, život sa mi zmenil. Nové prostredie, chodenie do školy autobusom, domáce úlohy, či koníčky, ktorých som mal v tom čase veľmi veľa. Už sme sa stretávali pomenej, mne sa tiež už nechcelo stále cestovať, chodiť na bicykli za tetou, ale snažil som sa aspoň každý druhý týždeň, pokiaľ to bolo možné. Snažil som sa nájsť čas, hlavne, keď mi odpadla hodina, ešte na základnej škole, mal som viac času. Neskôr som prešiel už na strednú do neďalekého mesta, kde som mal štúdia oveľa viac a chodil som zo školy neskoro domov. Času som mal minimum a zároveň som bol často za počítačom, cez čo som študoval, hral sa a venoval sa hrám, aby som občas vyšiel z reality a zabudol na všetky starosti okolo školy.

Posledné minúty života

Táto časť, sa mi bude asi písať najťažšie. Posledné minúty života osoby, u ktorej ste strávili polovicu svojho detstva. Len pár mesiacov pred jej smrťou mi hovorila, či pôjdem na jej oslavu, vtedy som sa veľmi tešil, no žiaľ, tej sa už nedožila. Dodnes si pamätám deň, myslím, že bola práve sobota, keď som prišiel k nim a ona ležala vo vedľajšej izbe, pri nej dvaja synovia, ktorí sa so slzami v očiach pozerali a snažili sa jej pomôcť. Mala zimnicu, bolo jej ťažko a v mojej hlave sa ocitla správa, "Marek, teta zajtra zomrie". Snažil som sa to nebrať vážne a dúfal som, že všetko bude dobré, ale správa sa stala reálnou na druhý deň. Ešte pred mojim odchodom, mi plačúc povedala: "Marek, povedz mame, že umieram a ani neviem či sa dožijem rána". Tie slová boli tak silné, striaslo ma, že neskôr to na mňa doľahlo.

Husle smútočnej piesne

Prišiel čas. Obliecť sa do čierneho a ísť do kostola. Nenávidím pohreby, no v ten deň som so sebou bojoval a musel som ísť. Pamätám si, že som stál v Dome Smútku, videl som ju a ja som musel prejsť do druhej miestnosti, kde som ovládal svoje emócie. Zľahka som počúval, čo sa deje a potichu som jej ďakoval, že som u nej mohol stráviť časť svojho života. Bolo to veľmi ťažké pre mňa, plakal som, pociťoval som bolesť v hrudi, zo sĺz ma boleli oči, stával som sa slabším.

Anjel Boží

Pamätám si, ako som dostal svoj prvý pamätník a ona mi na prvú stranu napísala: "Anjel Boží, strážca môj, prosím ťa vždy pri mne stoj!. Častokrát sa mi deje, hlavne večer, keď idem večer spať. Cítim chlad, nemám otvorené ani okno, v izbe je normálna teplota, cítim, že na mňa niekto dýcha, niekto je vedľa mňa. Stalo sa mi to veľakrát, môže to byť čokoľvek, niečo len v mojej hlave, alebo to je práve ona. Ťažko takým veciam uveriť.

Epilóg

Biblia sa stala jednou z mojich prvých smutných malých próz, ktoré som doteraz napísal. Písaná bola na základe môjho života a rozprávania rodiny. Už je niekoľko rokov po smrti a verím, že táto maličkosť, ktorú som dokázal napísať, sa stane mojou ďalšou spomienkou na niekoho, koho som mal rád. Myslím, že by sme mali žiť v láske a porozumení, nehanbiť sa ukázať svoje emócie a vážiť si rodinu. Česť jej pamiatke, Amen.

Marek Košík

Marek Košík

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Pochádzam z malebnej dedinky pri Brezne, ktorá sa rozprestiera na úpätí Nízkych Tatier. Moje prvé humorné básne vznikli už na základnej škole, ktoré som písal pre priateľov, ale potom som na písanie zanevrel. Neskôr mi láska otvorila bránu do sveta veršov, keď som na strednej škole spoznal ženu, do ktorej som sa zamiloval na prvý pohľad, ale ona bola zadaná, a tak láska skončila neopätovane. Napísal som o nej aj niekoľko ľúbostných básní, ktoré boli publikované pod názvom: Zbierka pre Julku. Mojim skrytým pokladom je aj báseň Mesiac Lásky, ktorú som napísal v slovensko-talianskom jazyku. Som nováčikom v písaní ľúbostnej poézie a beletrie s mojou debutovou novelou Nemožná Láska. Moja tvorba obsahuje hlboké emócie a myšlienky, ktorými opisujem príbeh a tajomstvá lásky z mužského sveta. Okrem písania sa venujem aj psychológii. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu