O utečencoch a migrantoch som už písal dávnejšie. V zásade si myslím, že ak príde Líbyjčan na člne do Talianska, Malty či Grécka, je to potenciálny utečenec. Keďže sa nedá na prvý pohľad zistiť, či pochádza z krajiny, v ktorej je občianska vojna, alebo ňou len tranzituje za lepším životom, je potrebné jeho status preskúmať.
To isté platí pre Afgáncov v Iráne, Sýrčanov v Turecku, ale aj pre Afgáncov, ktorí prešli až do Turecka, pretože naozaj v Iráne nemusia byť v bezpečí. Z nášho hľadiska môže byť v prípade Bielorusko-Poľskej hranice zaujímavé, či ju prekračuje občan Bieloruska (reálne môže byť v nebezpečí a môže žiadať o azyl) alebo letecky dovezený Iračan.
V prípade prechodu z Talianska do Francúzska či Nemecka však pôvodní utečenci odmietli bezpečnú krajinu, ktorá im poskytla útočište a z ekonomických dôvodov sa presunuli cez reálne neexistujúce hranice do iných krajín. Avšak tieto hranice právne existujú a už aj týmto krokom podľa mňa prestávajú mať status utečencov a sú preto len ekonomickí migranti.
Nedávno sa podarilo zahynúť asi dvadsiatke migrantov, ktorí zaplatili tisíce eur, aby sa dostali cez 30 km Lamanšský prieliv z Francúzska do Veľkej Británie. Reakcia Francúzska bola ako vždy pokrytecká - migranti, ktorí považujú pobrexitovú Veľkú Britániu za lepšie miesto na život ako Francúzsko - sú vraj problémom Veľkej Británie.
Štandardný postoj Slovenska (politikov, komentátorov, ľudí) je takýto: Boris dosiahol brexit podvodom, Angličania sú hlúpi a zlí a Francúzi sú ti dobrí, lebo sú EÚ. Tak ako v tomto prípade, aj v prípade nehoráznej požiadavky Francúzov loviť v britských vodách (doslova na britskom pobreží), alebo v blokáde Severného Írska (úradníci EÚ musia skontrolovať každé balenie anglickej slaniny, aby sa náhodou nedostala do írskeho hrdla neeurópska potrava), alebo v kontrole vodičov vychádzajúcich z tunela pod Lamanšským prielivom, či si nezobrali do desiaty kúsok anglickej šunky - to všetko ukazuje, že Francúzi (nielen vyjednávač Barnier ale aj Macron) chcú UK potrestať za brexit.
Ani v tomto prípade neexistuje dôvod, prečo by mal niekto platiť tisíce eur za miesto na malom nafukovacom člne, aby sa dostal z prosperujúcej EÚ do inej krajiny, ktorá údajne ekonomicky upadá. Za komunistov sa utekalo cez železnú oponu len jedným smerom - z chudobnej totality do prosperujúcej demokracie. Jedna utopená chcela prekvapiť snúbenca, mohli mať svadbu v Iraku, nechceli a ani čakať na víza sa jej nechcelo, hlavne, že za jej smrť je zodpovedný Boris Johnson osobne.
Pokiaľ by sme sa držali princípov, tak nie je možné pozerať sa na ilegálnych migrantov inak v prípade trasy Francúzsko-Veľká Británia ako Turecko-Grécko. Buď je zodpovedná krajina, z ktorej migrujú (čo EÚ očakáva od Turecka, Maroka či Bieloruska) alebo krajina kam migrujú (čo Francúzsko požaduje od Veľkej Británie). Vôbec nie sú dôležití politici, ale princípy. Nie je dôležité kto to hovorí, ale čo hovorí. V tomto prípade môže mať pravdu Boris Johnson a mýliť sa Emanuel Macron aj v prípade, že prvého neznášate a druhého milujete.
Nekonzistentnosť je jedným z hlavných problémov súčasnej politiky celosvetovo. Miesto toho, aby to bola súťaž ideí, používa sa tu marxistická dialektika a oportunizmus, podľa toho ako sa to práve hodí. Toto spôsobuje stratu dôvery a tým sa oslabuje demokracia ako taká. Potrebujeme politikov starého typu, ktorí majú istý svetonázor a sú konzistentní. Odchádza možno už posledný taký politik v našej dobe - Angela Merkel. Politici sú ale obrazom nás voličov, takže my voliči musíme požadovať konzistentnosť ich argumentácie.