Viac technokracie do politiky

Každý štát má aj zákony, ktoré upravujú správanie štátnych úradníkov a politikov. Tieto by mali byť presné a technokratické, aby sme všetci mali aspoň určitú istotu, ako to tu bude fungovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Arbitrárne určovanie výšky dôchodkov, minimálnej mzdy či zdravotných odvodov za poistencov štátu ukazujú, že ak tieto hodnoty nie sú naviazané na určité presné vzorce, tak slúžia k vydieraniu, korupcii a vedú k horšiemu štátu.

Ako príklad, kde zmena, ktorá zaviedla technokratický vzorec, je financovanie samospráv z dane z príjmov z právnických osôb. Pred Miklošovou reformou to bolo na vôli otca národa Vladimíra Mečiara, keď ju Ivan Mikloš zavádzal, stretol sa s odporom, po jej zavedení je každej obci jasné s akými financiami môže rátať a môže tak plánovať a nemusí s prepáčením loziť do nejakého hazedesáckeho, smeráckeho alebo oľanovského zadku.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôchodky

K dôchodkom som sa vyjadroval viac krát. Základný problém je deficit sociálnej poisťovne, kde sú výdavky na starobné dôchodky vyššie o tretinu oproti príjmom (6,8 mld. oproti 5,1 mld.). Tým, že sa výška starobného dôchodku neodvádza od príjmov, sa nožnice roztvárajú a politici môžu veselo korumpovať svojich najspoľahlivejších voličov (aj kedysi skôr pravicový Babiš sa dnes spolieha už len na dôchodcov).

Zníženie výšky dôchodkov je nepopulárne, ale nevyhnutné. Ak by sme výšku dôchodkov zamrazili, do rovnováhy sa dostaneme o 20 rokov. Problém je aj v krížových dotáciách z tzv. rezervného fondu SP, v ktorom je 1,3 mld. eur - samozrejme určených na takúto korupciu voličov.

Skryť Vypnúť reklamu

Delenie na odvody zamestnávateľa a zamestnanca je totálna sprostosť, všetko je to z nákladov na zamestnanca, takže by sme mali zmeniť sadzby odvodov tak, aby zodpovedali superhrubej mzde a superhrubú mzdu zrušiť. V Českej Republike to zvládli, zvládneme to aj my.

Ako som navrhoval v článku o čiernej diere sociálnej poisťovne (základný fond starobného sporenia, teda dôchodkový fond), sadzba odvodov z ceny práce na starobné sporenie (1. pilier) by mohla byť vyššia ako dnes, ale na druhej strane som navrhoval zredukovať rezervný fond. Pri sadzbe 15,5% z ceny práce (presný prepočet aktuálnej 18% sadzby by bol 13,31%) by príjmy v roku 2020 boli na úrovni 6 mld. Toto by znamenalo pokles dôchodkov o 12%, za čo žiaden žiaden poslanec nezahlasuje. Preto si musíme pripustiť, že 1. pilier (z odvodov) nestačí a musíme ho dotovať priamo aj z daní. Avšak aj toto by nemalo byť na ľubovôli politikov, inak budú korumpovať dôchodcov naďalej.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedno z riešení je napríklad určiť podiel na vybranej DPH, ktorým sa každý rok doplní starobný fond SP. Vyplácanie dôchodkov by však malo byť také, aby celková suma vyplácaných dôchodkov (výdavky) zodpovedala celkovej sume vloženej do tohto fondu (príjmy), teda dôchodky by sa nemenili podľa dôchodcovskej inflácie, ale podľa vývoja počtu ľudí odvádzajúcich odvody, výšky týchto odvodov, ako aj podľa vývoja výberu DPH. Detailnejšie som to popísal tu.

Týmto by sa výrazne sťažila možnosť kupovať si dôchodcov trinástymi, štrnástymi dôchodkami, dôchodkovými bonusmi a pod. Výška dôchodku by bola určená len vývojom ekonomiky, zmenou sadzieb starobného odvodu či DPH a vekom odchodu do dôchodku, ktorý ovplyvňuje počet dôchodcov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak by sme už zaviedli oficiálne to, čo sa deje, teda doplácanie dôchodkov zo štátneho rozpočtu nad rámec odvodov idúcich do 2. piliera a nad rámec rezervného fondu SP (ktorý by takmer zanikol), mohli by sme pomocou dôchodkov zafixovať aj sumu platenú na zdravotné poistenie za dôchodcov. Stačilo by zaviesť zdaňovanie dôchodkov (je to príjem FO) a zahrnúť tam odvody do ZP (pričom do SP by dôchodca neodvádzal ani cent).

Výška zdravotného odvodu by teda mohla byť 10,5% (zamestnanec ju má 14% z hrubej mzdy, čo je 10,35% z ceny práce, po zrušení superhrubej mzdy by sa to mohlo zaokrúhliť na 10,5%). Potom by to vyzeralo takto:

Obrázok blogu

Dôchodky by poklesli o asi 1/2 trinásteho dôchodku, takže po zrušení 13. dôchodkov by vlastne narástli. Štát by vyplatil na dôchodky o 100 miliónov viac (z 500 miliónov by sa mu 400 vrátilo vo forme dane z príjmov FO, hoci táto ide obciam). Avšak časť tejto sumy by šla na zdravotné poistenie, kde by už štát za dôchodcov neplatil. Znamenalo by to, že by suma odvádzaná do ZP za dôchodcov nebola svojvôľa nejakého politika, ale presný vzorec, ktorý by sa nedal tak ľahko meniť.

Predvídateľnosť financovania dôchodkov a zdravotníctva je slabina Slovenska. Náš štrukturálny dlh tak rastie prikrývaný väčšími a väčšími figovými listami, ale to sa nedá robiť donekonečna. Ekonomický rast nás nečaká, pretože OĽANO potrebuje hlúpych voličov a neznáša reformy. Ak by sme zaviedli viac technokratický prístup k dôchodkom, mohlo by to stabilizovať financovanie 1.piliera ako aj zlepšiť financovanie zdravotníctva. Bolo by to predvídateľné, nevstupovali by tam náhodné politické zásahy. Politici by mali výrazne obmedzené možnosti korumpovať dôchodcov a celkové financie by tak bolo možné stabilizovať.

Demografický vývoj by politikov nútil zvyšovať vek odchodu do dôchodku primerane a nie tak pomaly alebo vôbec ako to bolo doteraz. Len tak by sa zabránilo poklesu dôchodkov, čo je úplne normálny jav (zažili ho Gréci) v situácii, keď je celá ekonomika v recesii. To, že to u nás nebolo doteraz možné, len zhoršovalo náš deficit.

Zdravotníctvo

Financovanie zdravotníctva je postavené na zdravotných odvodoch a daniach (hoci aj ten odvod je vlastne daň). Po zrušení superhrubej mzdy by teda sadzba do ZP mohla stúpnuť iba zanedbateľne - zo súčasných 10,35% na 10,5%. Pri zavedení vyššie uvedenej zmeny financovania dôchodcov by štát neodvádzal postenie za dôchodcov, lebo tí by ho platili zo svojich príjmov a zodpovedalo by výške 6,14%, pričom dnes je na úrovni 3,15% (z priemernej mzdy).

Avšak aj odvody za deti, študentov, matky na materskej dovolenke, nezamestnaných a ostatných poistencov štátu by mohli byť stabilizovanejšie, ak by boli ukotvené v zákone. Je to dosť triviálna vec, hoci tiež nie príliš zložito by si takýto zákon vedela vládna koalícia novelizovať. Ale opäť by to nebolo rozhodnutie jedného človeka, ale nášho zákonodárneho zboru, teda našich demokraticky zvolených zástupcov. Sumu by som už nechal na politikov.

Minimálna mzda

Vplyv minimálnej mzdy na ekonomiku a spoločnosť je nejednoznačný napriek prácam tohtoročných laureátov Nobelovej ceny. Veľa výskumov ukazuje negatívne efekty, navyše u nás je podiel minimálne mzdy voči mediánovej mzde je dosť veľký.

Ja by som navrhoval riešenie, s ktorým budú spokojní všetci, bude aj koza celá aj vlk sýty. Minimálna mzda sa zruší a zamestnávatelia, ktorí si zavedú dobrovoľnú minimálnu mzdu, budú zaradení do lotérie organizovanej predsedníctvom v zložení Igor Matovič, Róbert Fico a aktuálny predseda KOZ a víťaz dostane podpísanú fotografiu členov predsedníctva.

Ak by môj skvelý návrh neprešiel, bolo by dobré nehandrkovať sa o výšku minimálnej mzdy, ale stanoviť ju ako lineárnu funkciu životného minima a priemernej mzdy (teda vo forme ax+by). Pomer by určili politici, dali do zákona a viac ju už neriešili. Nerieši to problém arbitrárnosti samotného životného minima, môže naň naviazať ďalšiu sumu a ďalšie výdavky, avšak systém bude mať o jeden vstup menej a tým bude robustnejší.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
  • Počet článkov:  127
  •  | 
  • Páči sa:  225x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu