reklama

Zrušme rúška v školách

Nedávno som si prečítal zaujímavý rozhovor s riaditeľom jednej ZŠ na strednom Slovensku a potvrdil som si tak, že téma nosenia rúšok v školách je ďalšou z tých, ktoré rozdeľujú našu spoločnosť. A celkom zbytočne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Som zástanca prevencie (v širokom slova zmysle), čo v prípade covid-19 znamenalo v prvej vlne určité opatrenia vrátane nosenia rúšok. Hlúpa požiadavka ich nosenia aj v lese zasiala zrnko sporu, ktorý však nemá na jednej strane len hlasnú agresívnu antivaxerskú menšinu. Keď prišla možnosť zaočkovať sa, podporoval som vakcíny, ktoré sú veľkým výdobytkom Západu a ktoré preukázateľne stále fungujú tak, že znižujú riziko úmrtia (štatisticky, kto tomu nerozumie, možno o tom napíšem blog).

Pokiaľ má pravdu Martin Schuster či Richard Kollár, s variantom delta sa stretneme všetci. A mali sme možnosť sa na toto stretnutie lepšie pripraviť. Medzi prvými ju dostali učitelia, naopak deti majú takmer vždy len ľahký priebeh.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čím neskôr, tým horšie

Preto je prvým argumentom v prospech zrušenia rúšok v školách to, že odďaľovanie stretnutia sa s deltou na neskôr spôsobí, že viac učiteľov bude mať už príliš nízku imunitu a ťažký priebeh ochorenia.

Ďalším argumentom je, že ak budú deti chránené rúškami, tak aj podľa rozhovoru s riaditeľom ZŠ v Denníku N aj podľa zdravého rozumu, tak sa nemusia nakaziť všetky a tým pádom bude daná trieda zatvorená niekoľkokrát, pričom by mohla byť zavretá iba raz, ak by sa nakazili všetky.

Dlhodobé nosenie rúšok nie je zdravé, človek získava imunitu stretávaním sa s vírusmi a baktériami, rúško spôsobuje zníženie prirodzenej imunity. Hlavne u malých detí (škôlkárov) bývajú časté ochorenia dobré, pretože si dieťa buduje imunitu. Stretnúť sa s vírusom v neskoršom veku môže byť horšie, ako keď sa s ním stretnú v rannom detstve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Účinnosť

Správne nosenie rúška či respirátora a vyhýbanie sa iným rizikovým kontaktným činnostiam (ruky do očí a pod.) nie je u detí jednoduché. Nesprávne nosenie rúška je zbytočné, hygiena pri narábaní s rúškami u detí má úplne inú úroveň ako u zdravotného personálu.

Neviem, či niekto niekde zmeral, aký je rozdiel medzi šírením v triede, kde sa rúška nenosia a kde sa nosia: Veľká Británia nemá povinné rúška v školách, Švédsko nemalo nikdy povinné rúška. Možno to nie je také podstatné ako nosiť rúško pri stretnutiach s cudzími ľuďmi, s ktorými sme krátko a zníženie pravdepodobnosti prenosu infekcie tam má zmysel. Pravdepodobnosť prenosu stúpa s dĺžkou a intenzitou kontaktu (tu stačilo pár sekúnd), takže 6 hodín s rúškom zodpovedá 3-4 minútam bez rúška (ak by rúško malo 90% účinnosť a mali ho obidvaja) a to sa delta zrejme dokáže vo väčšine prípadov preniesť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nosenie rúšok a respirátorov teda zrejme pomáha pri krátkych kontaktoch (zdravotníci), ale v triedach, kde je na malom priestore dlhodobo ten istý kolektív to má minimálny vplyv, hlavne pri variante delta. Navyše ten istý kolektív je bez rúška na telesnej výchove, počas desiaty a čiastočne aj na obede a pred a po škole.

Chcem ti vidieť do tváre

Človek má v najstarších častiach mozgu centrá pre rozpoznávanie tvárí, emócií a hodnotenie človeka podľa jeho tváre (aspoň na úrovni bezpečie-nebezpečie). Vývin jedinca následne umožní zlepšiť alebo zhoršiť túto schopnosť. Mnohí dospelí ju majú značne oslabenú (kto s touto normálne vyvinutou schopnosťou by mohol voliť Fica, ak by si pozrel niektoré jeho fotografie). Deti si ju budujú, a preto potrebujú stretávať celé tváre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bolo by neetické realizovať štúdiu, kde by boli deti mesiace vystavované značnú časť ich dňa len tváram s rúškom. Pandémia však takúto štúdiu pripravila vďaka našej snahe ochrániť deti a učiteľov pred covidom. Ak má však pravdu Richard Kollár v rozhovore pre Denník N, s ktorým sa v tejto otázke zhodujú aj iní odborníci, deti sa s covidom vo variante delta jednoducho stretnú. Ak rúška spôsobia, že z 26 detí ich dostane alfu 8, tak pri delte možno rátať s počtom 13, t.j. polovica (tá o 60% vyššia infekčnosť je priemer za celú populáciu, väčšina ľudí môže mať denne menej kontaktov ako deti, takže v tomto prípade to môže byť aj 20 z 26). Deti, ktoré stratili rok vzdelávania a vstupujú do sveta, kde sa peniaze zarábajú popularitou na youtube či "ťažením" na počítači, budú mať ďalší hendikep - rozpoznávanie výrazu tváre.

Štiepenie spoločnosti

Západná spoločnosť (tam patríme aj my) sa od začiatku milénia štiepi na nezmieriteľné tábory, ktoré opakovane nachádzajú témy, na ktorých sa odlíšia od tých druhých. V prípade covidu ide o skupinu antivaxerov, ktorí sú hluční, antisystémoví, konšpirátorskí a celkom im vyhovujú všetky tri politické SMER-y ako aj fašisti. Ich demonštrácie nie sú o prejavení názoru, ale o obmedzovaní života ostatných (o ktorých mnohí z nich veria, že do dvoch rokov po zaočkovaní zomrú).

Špeciálne v postkomunistických krajinách máme navyše problém s právnym štátom, resp. z jeho základným princípom - univerzálnosťou pravidiel (a práv). Za komunizmu neplatili pre každého pravidlá rovnako a ľudia sa s tým naučili žiť a používať to vo svoj prospech. Po revolúcii tento princíp svíň - „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ (Zvieracia farma od George-a Orwella) uplatňoval Mečiar a Fico, vďaka čomu máme unesený štát, súdnu, prokurátorskú, policajnú a oligarchickú mafiu, ktorá tvorila a ešte zatiaľ tvorí štát v štáte.

Na jednej strane chceme sa mať dobre ako na Západe, na druhej strane si tu chceme zachovať porušovanie pravidiel, ak nám nevyhovujú a z toho vyplývajúcu korupciu. Je preto potrebné, aby pravidlá boli rozumné a odôvodnené. Normálny stav je svet bez rúšok (ak ste chorí, ostaňte doma, ak potrebujete niekam ísť, použite rúško, tak ako to robia Japonci). Povinnosť nosiť rúška je odchýlka od normálneho stavu, na čo nesmieme zabúdať a vyžadovať ju len veľmi opatrne a neextenzívne. Ide o porušovanie ľudských práv, takže musí to byť dobre odôvodnené ochranou iných ľudských práv.

V prípade detí (otázka je veková hranica) a delta variantu však nosenie rúšok podľa mňa už nemá dostatočné výhody, pretože nezabráni rozšíreniu, len ju môže máličko spomaliť. Preto je zbytočné tlačiť v tomto spore na pílu a posilňovať pozície antivaxerov, ktorí neskoršie zrušenie rúšok budú brať ako svoje víťazstvo. Malo by to však byť racionálne rozhodnutie, teda víťazstvo zdravého rozumu.

Čo bude po delte?

Ak má pravdu Richard Kollár (ktorý je výborný matematik a vie si to spočítať), tak po skončení tretej vlny tu už covid nebude. Vtedy by sme sa mali vrátiť do normálneho života, covid už nebude horší ako chrípka. Rúška by potom nemali byť povinné nikde. Väčšina krajín nás predbehne a bude stáť pred otázkou, čo ďalej s pandémiou, ktoré už v danej krajine nespĺňa kritériá epidémie. Je celkom možné, že obyvateľstvo bude väčšinovo za zachovanie opatrení, ktoré nemajú zmysel, politici by sa ale nemali riadiť len prieskumami. Niektoré (Škandinávia) snáď pristúpia k ukončeniu všetkých protipandemických opatrení a my budeme vedieť, aké to má následky.

Avšak to už môže byť neskoro, odpor obyvateľstva, ktoré je nie prienikom, ale zjednotením odporcov jednotlivých sporov, môže byť priveľký pre udržanie tejto nešťastnej vlády. Jednej skupine vadí zatýkanie predstaviteľov Ficovho režimu, s touto skupinou sa nedá nič robiť. Ale podnikatelia, ktorí trpia protipandemickými opatreniami, športoví fanúšikovia, veriaci - títo všetci sú obmedzovaní a pokiaľ im nepomôže ani to, že sú zaočkovaní (čo len znižuje ale nebráni šíreniu delty), budú nahnevaní. Ak k tomu pridáme rodičov, bude toho priveľa.

Hoci nie sme na takých číslach v zaočkovanosti ako Veľká Británia, tí, čo chceli vakcínu, ju dostali, takže možno by mali už dnes ostať len také opatrenia, ktoré podstatne znižujú zaťaženie zdravotníctva.

Regionálnosť opatrení a typ škôl

Tento článok najviac spomína základné školy, tam sú argumenty najsilnejšie. Aplikovať ich však môžeme aj na materské škôlky. Stredné školy majú žiakov s mierne vyšším rizikom ťažšieho priebehu covid-u, na druhej strane je tam už určitá zočkovanosť. Argument s tým, že sa nedá reálne zabrániť nakazeniu celého kolektívu (v bezrúškovom variante na jeden krát, v prípade zarúškovania možno 2-3 krát), platí aj pre stredné školy. Vysoké školy nie sú v tomto kontexte zaujímavé, chodia tam dospelí ľudia.

Zaočkovanosť v regiónoch je rôzna, takže niekde môže byť zrýchlenie šírenia delty prostredníctvom škôl, ak vôbec nastáva, problémom. Zo všeobecného pravidla nepovinných rúšok v školách, by niekde na krátky čas mohli byť regionálnym hygienikom povinné, ale aj v súvislosti s napätím v spoločnosti, bolo by to potrebné podložiť nejakými relevantnými (čiže zo školského prostredia) faktami.

Malý a aj tak otázny benefit spomalenia šírenia nákazy priamo v triedach, z minimálnym priamym benefitom ochrany dieťaťa pred nákazou (pri rizikových deťoch je možné po indikácii od pediatra podať deťom vakcínu už od 6 rokov) nepreváži negatíva, ktoré som spomínal vyššie. Preto by vláda mala zrušiť povinnosť nosiť rúška v materských, základných a stredných školách.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  234
  •  | 
  • Páči sa:  2 041x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu