Bol raz jeden človek, ako dieťa úplne priemerný. No v jeho tichosti a utiahnutosti sa skrývala duša génia. Raz..... mnohí vravia že len náhodou našiel liek. Liek na ťažkú chorobu „ biela smrť“ lepra a on na ňu našiel liek, lenže nie náhodou ale svojou múdrosťou a genialitou od Boha.
Pamätám vtedy celý svet bol zamorený „bielou smrťou“ a ľudia mreli ako muchy. No keď obletela svet správa že existuje liek na tento strašný mor, viete si asi predstaviť tu radosť, úľavu a nekonečnú eufóriu tých ľudí.
Bolo to v roku..........................
A vlastne teraz si spomínam že sa to nestalo, ale mohlo sa stať.
Lenže Matka tohto malého génia pod tlakom sekularizmu a liberalizmu zo strany spoločnosti a masmédií čo denne hustili do ľudí šla na potrat. Egoistické riešenie tehotenstva vraždou vo vlastný prospech a časné dobra a či hanbu.
Mali génius nikdy nebol ale mohol byť.
A koľko mnoho podobných príbehov by mohlo byť,
nebyť pýchy a spupnosti človeka rozhodovať o živote a smrti.
A nielen veľké príbehy ale i tisíce, možno milióny obyčajných príbehov bežného človeka,
mohlo byť ale nie je !!
Mohlo....!!! Keby..........................................Keby...........................??!!
Ukončiť život predčasne, či už potrat a či eutanázia sú zlo !!
Obrovské morálne zlo voči životu a Bohu.
Zlo ktoré sa nedá nikým a ničím za žiadnych okolnosti ospravedlniť alebo zdôvodniť.!!
Koreňom každého násilia proti blížnemu je ustúpenie „Logike“ Zlého, to jest toho, ktorý „bol vrah od počiatku“ (Jn 8, 44.)
Ako odpoveď na štátne ústavy vykonávajúce rozsudky smrti, ktoré pripúšťajú umelý potrat a pokúšajú sa tu i tam s úspechom o legalizovanie eutanázie, vznikli na celom svete hnutia a iniciatívy, ktorých cieľom je obrana života prebúdzaním spoločenskej citlivosti.
Vznik a stále širší vývoj bioetiky napomáha uvažovaniu a dialógu medzi veriacimi a neveriacimi a tiež medzi vyznávačmi rôznych náboženstiev o základných etických problémoch, spojených s ľudským životom.
Tento obraz , plný svetiel a tieňov, ma nám pomôcť uvedomiť si, že stojíme tvarou v tvar neľudskému, dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom, medzi smrťou a životom, medzi „Kultúrou smrti“ a „Kultúrou života“.
Nie sme len jeho svedkami, nevyhnutne sme doň zatiahnutí: všetci sa ho zúčastňujeme, a preto nemôžeme uniknúť povinnosti bezpodmienečne sa postaviť za život.
Nič viac nepomáha zaujať správny postoj v konflikte smrti a života, do ktorého sme ponorení, ako viera v Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a prišiel k ľuďom, „aby mali život a aby ho mali hojne“ (Jn 10, 10.)
Je to viera v zmŕtvychvstalého, ktorý premohol smrť; viera v Kristovu krv ktora volá hlasnejšie za krv deti, plodov, starcov a chorých ľudí povraždených v mene súcitu a solidarity.
Človek nie je absolútnym vládcom a svojvoľným rozhodcom veci, a tým viac života, ale je „sluhom Božieho plánu“ – a v tom spočíva jeho neporovnateľná veľkosť. Život je zverený človeku aby ho chránil ako poklad, ktorý nesmie premárniť, ale ma ho ako talent zúročovať.
Iba Satan sa môže tešiť z jeho zničenia: jeho závisťou prišla na svet smrť (Múd 2, 24.) On , ktorý je „vrahom od počiatku“ a je aj „luhár a otec lži“
(Jn 8, 44.).
Dnes sa však vedomie tohto zla vo svedomí mnohých ľudí postupne oslabuje.
Akceptovanie potratu v zmýšľaní, v konaní, ba aj v zákonoch je vyrečním znakom krízy morálneho zmyslu, ktorý postupne stráca schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, dokonca i vtedy, keď ide o základne právo na život.
Ľudskú bytosť treba rešpektovať a zaobchádzať s ňou ako s osobou od okamihu počatia a priznať právo na život každej nevinnej ľudskej bytosti.
Spisovateľ latinskej oblasti Tertulian píše: „ Nedovoliť sa narodiť je anticipovaná vražda; nezáleží na tom či sa zabíja osoba už narodená, alebo či sa pôsobí smrť v okamihu narodenia. Už je človekom ten , čo nim má byť“.
A podobne tak ako hovorí Tertulian, človek je človekom od počatia, od splynutia buniek Otca i Matky, ak by nebol človek človekom od tohto okamihu nebol by nim nikdy ani potom.!!
A preto potrat, cielené zabitie plodu alebo dieťaťa je a bude vždy vražda; vražda ktorá sa ničím nedá ospravedlniť alebo obhájiť.
Je to o dvoch kultúrach o „kultúre smrti“ a „kultúre života“, ja som v kultúre života pretože si život ctím a chránim ho, mám svedomie.
Kam patrite Vy....................... ??!!! Vy čo máte svedomie..............
Alebo je zo svedomia už len chabá ozvena, svedomia človeka vážiaceho si život od prirodzeného počiatku až po prirodzený koniec.......?????????
Vy čo ste prijali Krista konajte ako deti svetla podľa evanjelia nie ideológie ktorá je mŕtva ale dobrej zvesti ktorá žije a má telo !!!!!
A Vy čo ste Krista ešte neprijali konajte podľa svetla rozumu ktorého sa vám dostáva z milosti Božej či už veríte a či nie!!
Pán s Vami , ak samotný život postavíme na roveň egoistickému konaniu pre časné dobra alebo riešenie problémov vraždou deti, tak potom kto má právo nazývať sa človekom? Veď k pomenovaniu človek patri istá veľkosť ktorú mu dal Boh aby život chránil a rozvíjal a nie aby vraždil v mene egoizmu.
S pozdravom a žehnaním zostava Váš Marek Sopko :-D
( boli na vytvorenie tohto článku použité materiály z Encikliky Jana Pavla II – Evangelium Vitae, nemám síce súhlas Sv. Otca ale som si istý že mu to nevadí na akú vec sa použil jeho materiál.)
