Zúfalstvo smädu voda v nadšenie zmení rada
hladnému pokrm zase utíši potrebu vždy
ľahšie sa životom veď všetkým ide bez uzdy
a dušu balzam hojí v rozkvete i keď stráda.
Kostol to lekáreň kde on slovami sa mieša
zároveň v obväze ľpie jak v torte vrstva plnky
cielene priloží rád lieku dotyk jemnunký
najlepšie vstrebaním ak všetok ľahko minie sa.
Omšou sa katapult už obväzmi kopcom plní
modlitby sviece spiace iskrením v oheň dráždia
myšlienky terapiou si cvičia mexické vlny.
Vodopádu očisty nánosy trhá jazda
najvyšší ochranca nám k radosti na výslní
procedúra liečby nech láskou nežná je každá.