Huláka bez zvuku v trápnosti tela
zo žíl krv netečie s vákuom snahy
nádej aj bez krídel preč uletela
v pohodu bez šatstva neverí nahý.
Ozvena nežije v útrapách temna
svetlo na lopatkách je iba zdanie
úchylka v šialenstvo drasticky jemná
hniloba šíri sa, rozkošne vanie.
Samopal výkrikmi projektil vráža
krvou rád pokropí nevinnosť plátna
v mozgu sa ováciou rozjaší skaza
smrť kradne životu chechtavo platná.