Dychom sa deka k stropu vznáša
ukradne potichu tiene od lampáša
plameň im daruje tanca rytmy
so spánkom na očiach v zasnenom prítmí.
Diétu zo dňa si svetlo dalo
bolo ho priveľa, teraz je málo
svieca sa núka v oddanosti
horením tak rada vždy pohostí.
Nefúknem do knôtu nikdy veru
písaním hojím si v srdci dieru
zbierky už trúchlia si na polici
samota bez Teba ma tak ničí.