<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Mária Kubišová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/mariakubisova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Dobrá investícia</title>
      <description>Sedeli sme traja v reštaurácii na obede vo veľmi príjemnej atmosfére, keď kamarátke zazvonil telefón. Zdvihla ho a začala sa rozprávať s volajúcim. Akoby od nás úplne odišla, zmizla, „prepla na inú stanicu“, zostala tam len fyzicky. Uvedomila som si, že vo mne stúpa napätie, a to tým viac, čím dlhšie telefonát trval. Keď skončila, vyletelo zo mňa, že som sa cítila nepríjemne. Tento zážitok bol pre mňa podnetom na uvažovanie o téme zverejňovania vlastného prežívania.</description>
      <guid isPermaLink="false">e9e15b40-f8c6-4534-8ec1-72bbe036b4f4</guid>
      <pubDate>Sat, 16 Nov 2013 17:10:53 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariakubisova/lifestyle/dobra-investicia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dá sa vstúpiť dvakrát do tej istej rieky?</title>
      <description>Niekedy sa veci zbehnú tak, že sa mi zachce napísať blog. Tentokrát to bolo takto: U mňa v poradni sa klientka zaoberala prípadným návratom ku svojmu bývalému a na druhý deň som čítala výskum, ktorý zisťoval, prečo sa  vlastne ľudia ku svojim exom vracajú. K týmto dvom podnetom sa pridalo to, čo som kedysi prežila ja a témička bola na svete, v mojej hlave ožila.</description>
      <guid isPermaLink="false">421b6289-96fa-45cd-ac0c-5c4d7f451313</guid>
      <pubDate>Sat, 02 Nov 2013 10:11:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariakubisova/lifestyle/da-sa-vstupit-dvakrat-do-tej-istej-rieky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mama, lezieš mi na nervy!</title>
      <description>Sedela som trocha znudene s knižkou v ruke v prehriatej, nevyvetranej čakárni u gynekológa a čítala som si čosi o vzťahoch, keď prišli ďalšie dve ženy. Moja pozornosť sa veľmi rýchlo upriamila  na ne, lebo vidieť vzťahy „naživo“ je pre mňa vždy zaujímavejšie, ako o nich čítať.</description>
      <guid isPermaLink="false">1dcd83d7-9920-4698-95e0-167005188c46</guid>
      <pubDate>Thu, 04 Jul 2013 06:48:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariakubisova/lifestyle/mama-lezies-mi-na-nervy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Určite to zabehneš!</title>
      <description>Celý svoj doterajší život som beh chápala ako niečo, čo je ťažké a čo nie je pre mňa. Ani neviem prečo. V mysli sa mi vynárajú spomienky zo základnej a strednej školy, kde nás nútili behať, bola to tuším dvanásťminútovka, ktorú som nikdy nevyhrala, asi preto mám behanie spojené so zážitkom neúspechu. Možno sa to celé začalo práve v škole, lebo keď sa dívate na malé deti, vidíte, že behajú veľa a rady, z čoho usudzujem, že pre človeka je prirodzené mať radosť z pohybu a prežívať ho ako niečo príjemné. Veci sa začnú meniť, keď do toho vstúpi niečo z vonku, najčastejšie hodnotenie, autorita (rodič, učiteľ, niekto vami uznávaný), ktorá sa začne hodnotiaco vyjadrovať k tomu, čo robíte. To samozrejme neplatí len pre beh. Prirodzenosť ide teda ta tam, dieťa začne skúmať, či behá dosť „rýchlo“ a už je to v úplne inej rovine. Predpokladám, že aj u mňa sa takto nejako „klasicky“ vyvinul vzťah k behaniu.</description>
      <guid isPermaLink="false">9677b696-e9ee-4a24-be74-1f29fe76b7d7</guid>
      <pubDate>Wed, 19 Jun 2013 10:52:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariakubisova/nezaradene/urcite-to-zabehnes</link>
    </item>
    <item>
      <title>Môže zvíťaziť zlo nad dobrom?</title>
      <description>Minulý týždeň sa mi stalo niekoľko vecí, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, mne sa však akosi pospájali a vytvorili zaujímavý celok.</description>
      <guid isPermaLink="false">6dda9139-629f-491c-96c7-7eeaf93fb7e4</guid>
      <pubDate>Fri, 03 May 2013 13:58:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariakubisova/lifestyle/moze-zvitazit-zlo-nad-dobrom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Príjemná návšteva</title>
      <description>Nedávno mi v šatni trénerka z fitka, veľmi spontánna osôbka a pomerne čerstvá mamička povedala: „Vieš čo? To je také fasa to materstvo, som rada, že som do toho šla. Jaaj, moja babuľka!“ potešila sa pri spomienke na dcérku.</description>
      <guid isPermaLink="false">fd906b27-f88a-4b27-b200-bd33c8cfaa44</guid>
      <pubDate>Wed, 17 Apr 2013 15:05:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariakubisova/lifestyle/prijemna-navsteva</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prečo ľudia chodia neskoro?</title>
      <description>Kladiem si opakovane túto otázku, napriek tomu, že na ňu poznám odpoveď. Je mi jasné, že sa takto správa len človek, ktorý nemá dostatok sebaúcty, človek, čo nie je pre seba dosť dôležitý a nedáva vážnosť svojmu slovu, opakovane sa tým znižuje vo svojich očiach a i takto sám sebe dokazuje, že nestojí za veľa.</description>
      <guid isPermaLink="false">38aabeaf-7846-4bbf-91c0-2c7085ffbdce</guid>
      <pubDate>Mon, 26 Nov 2012 04:35:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariakubisova/lifestyle/preco-ludia-chodia-neskoro</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
