Čítal som článok o slečne, čo stopom precestovala celú Európu, aj Pozdišovce. Vraj je to super. Ušetrí a spoznáva nových ľudí. Mňa to zaujalo, aj jej fotka v článku, kde bola oblečená v záclone, asi práve prala, taký domáci typ. Veď keď jej to vyšlo na celú Európu, tak mne sa snáď podarí do vedľajšieho mesta.
Stál som tam a mával na vodičov prechádzajúcich okolo. Neškrípali brzdy a všeobecne, záujem o zastavenie bol vlažný. Vodiči odvracali tvár. Pochopil som, že do toho musím dať pridanú hodnotu a tak som sa usmial. Stále to bolo málo, polhodina kŕčovitého smiechu neroztopila ľady, ani nezatiahla ručnú brzdu.
Rozopol som si na károvanej košeli tri gombíky, to bola hranica. Chápem, že vodič asi zoberie radšej peknú stopárku a vodička možno driečneho mladíka. Ale čo my starí, škaredí a dvojmetroví? Nás nik neodvezie? Hej, autobus, počul som to.
Chápem, doba je zlá a nik nechce riskovať. Motajú sa medzi nami ruiny ľudí, zo skládky charakterov. A ja nemám na čele napísané, som dobrák, riziko, nula celá nula. Keby aspoň traktor, odveziem sa aj na korbe. Zrazu zastavilo auto. Pribehol som k dverám spolujazdca. Vodič na tej strane stiahol okno, ale iba tak, aby som počul zreteľne.
Máš aj čučoriedky?
Stál som tam dve hodiny a strácal nádej. Pomyslel som si, že to všetko chápem, že je to asi tak, ako má byť. Stopárom nemôže byť každý. A vtedy zastavila Favoritka. Škodovka, čo skorodovala skôr, ako uschla pečiatka v techničáku. Za volantom sedela staršia korpulentná dáma.
Nastúpte si, odveziem vás.
Prebehlo mnou šťastie, kým nestlačila plynový pedál. Motor zakvílil, plechy zarezonovali a dynamika auta privrela dvere, ktoré som ja nestihol. Zapol som si bezpečnostný pás, cudne mi visel cez telo, ako na tanečnej v prvom tanci partnerka. Mrkla na mňa a zaradila ďalší rýchlostný stupeň. Málo priestoru v kabíne, jej dalo zvláštnu schopnosť. Vždy keď preradila rýchlosť, pridala zvuk na rádiu, ktoré v aute hralo. Rozbeh, zvuk, zvuk, zvuk. Zákruta, podradiť, zvuk. Ostrá zákruta, ešte podradiť, zvuk. Rozbeh, zvuk, zvuk.
Rýchlo a ešte rýchlejšie. Rádio hralo naplno a snažilo sa plechovým vibráciám dať charakter. Potom rádio stíšila, aby vzápätí zvuk pridávala. Na chodidlách som cítil motor, šteklil ma ventilmi, chcel sa hrať. Musíš vydržať, opakoval som si. Vezieš sa stopom, čo si čakal Porsche?