Veselo o slovenskom futbale
Vo futbale sa vraj vyzná každý chlap, takže aj ja. Ten svetový je rýchly, atletický a estetický, ten slovenský pomalý, nervózny a nudný. Nadarmo sme angažovali talianskeho trénera, aj catenaccio bolo nudné, hoci hráči krajiny tvaru čižmy s ním dosiahli úspechy. Ale celý futbalový svet ich nenávidel. Teraz už catenaccio, teda retiazku, nosia iba na krkoch. Stále sú vyfešákovaní, na módu si vždy potrpeli. No catenaccio je už iba historickým termínom, hrajú ho futbaloví trpaslíci v dôsledku slabej techniky a kondície. A my k nim neodvratne smerujeme, lebo náš futbal je mizerný.
Fanúšikovia chcú zápasy plné ozajstného umenia a brilantnej improvizácie, a nie dopredu nalinkovanú taktiku, ktorá má znechutiť zápas súperovi. Ani Taliani už catenaccio nehrajú, ono tvrdohlavá defenzíva sa už vlastne ani nehrá. Kvalitné mančafty vedia síce brániť, ale nielen to. Dokážu rozobrať obranné systémy na súčiastky, strieľať góly a baviť naplnené hľadiská. Na Slovensku môžu starí pamätníci iba spomínať na hučiace davy na plných tribúnach a zápasy, na ktoré ani po tridsiatich rokoch nezabudli. Mladí hráči sa ako prvé pýtajú manažérov za koľko, ak sa ich niekto opýta za koľko zabehnú stovku, odpoveď je za 50 eur. Istý nezorientovaný mládenec povedal ozajstnú perlu. Keď sa do hry pre nepárny počet hráčov musel zapojiť aj tréner, po tréningu zašiel za trénerom a spontánne ho pochválil. Vraj „trénerko, vy ste museli futbal aktívne, ide vám to stále skvele“. Pointa – ten tréner bol súčasťou našej zlatej partie z majstrovstiev Európy z Belehradu, o čom väčšina súčasných mladíkov ani nechyruje. Titul majstrov starého kontinentu je nášmu futbalu vzdialený ako slnko od Zeme.
Kluby už nerobia výbery. Za našich čias prišlo na výber 100 chalanov, z ktorých sa vybralo povedzme 30. Teraz zoberú každého, kto vie spraviť kotúľ a nerozbije si pri tom hlavu. Pridanou hodnotou môže byť aj to, že otecko kúpil teamu dresy, a jeho ratolesť sa tak stal nenahraditeľnou súčasťou partie, možno aj kapitánom, ak nie je hluchonemý.
No a k tomu Talianovi na lavičke slovenskej reprezentácie. Ak by sme získali borca trebárs z Brazílie, futbalovú sambu naše polená nikdy hrať nebudú. Bude musieť vyberať zo slovenských hráčov, sem tam aj z naturalizovaných chlapcov, ktorým v hrudiach bijú cudzie srdcia. A básniť o našich sokoloch môže naozaj iba dezorientovaný jedinec. Podľa hry patria totiž skôr ku hrabavej hydine...