Každé euro musí byť minuté efektívnym spôsobom.
V tejto téme sa však pričasto a priľahko miešajú emócie, mýty a obchádzajú fakty. Preto sa chcem pri reakcii na vybrané tvrdenia predsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktorý audit komentoval, oprieť najmä o dáta, nie o dojmy.
Predseda LOZ Peter Visolajský šíri tvrdenia, že za problémy nemocníc nesú zodpovednosť zdravotné poisťovne a riaditelia nemocníc. Vraj „vyrokovali nevýhodné zmluvy“ s limitmi na výkony, čo má nemocnice nútiť obmedzovať počet operácií, aby neprehlbovali stratu.
A vraj keby sa veľké štátne nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, situácia by sa ešte zhoršila: operovalo by sa menej, lebo „akciovky nemôžu tvoriť dlhy“. Pacienti by tak čakali ešte dlhšie, než je tomu dnes. Z tejto logiky vyplýva záver, že o počte výkonov rozhodujú poisťovne — nie nemocnice.
Zmluvy
Ak sa na vec pozrieme striktne cez čísla, teda fakty, vyznie to až paradoxne: v rokoch 2019 až 2025 dostali štátne nemocnice od zdravotných poisťovní viac finančných prostriedkov, než zodpovedalo reálne vykázaným (a teda aj odpracovaným) výkonom. Len za poisťovňu Dôvera to predstavovalo v štátnych nemocniciach v roku 2024 o 55 miliónov eur viac a v roku 2025 o 44 miliónov eur viac.
Z tohto pohľadu sa preto ťažko dá hovoriť o „nevýhodne vyrokovaných zmluvách“, skôr naopak, poisťovne si zazmluvnili a zaplatili viac hospitalizácii ako v skutočnosti nemocnice poskytli.. Tento záver potvrdzujú všetky doterajšie správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Operácie
Dôležité je uviesť na pravú mieru aj tvrdenie, že poisťovne „limitujú“ počet operácií. Porovnaním skutočnej platby a optimálnej, ktorú definuje ministerstvo zdravotníctva pre štátne nemocnice (tzn. efektívna základna sadzba vs centrálna klasifikačná sadzba) sa dopracujeme k jednoznačnému záveru. Nemocnice vo vlastníctve štátu mali na základe zmlúv dohodnutých s Dôverou v roku 2025 spraviť o 13 tisíc viac hospitalizácii a v roku 2024 až o 17,5 tisíc viac hospitalizácii. ,. Nehovoriac o tom, že by sa skrátili čakacie lehoty.
Skrátka, namiesto „limitov“ zo strany poisťovní sa treba venovať efektivite využívania už uhradených zdrojov. Ak chceme viesť poctivú debatu o dostupnosti zdravotnej starostlivosti, musíme sa držať dát a merateľných ukazovateľov — nie zjednodušených skratiek, ktoré síce znejú dobre, ale realitu skresľujú.
Čo si z toho odniesť?
Nemusíte byť expertom na zdravotníctvo. V debate o nemocniciach sú kľúčové dve jednoduché otázky: Koľko peňazí do systému reálne prišlo? a Koľko a akých výkonov sa za ne reálne urobilo? Až potom má zmysel hľadať vinníka — alebo ešte lepšie, hľadať riešenia. Len na to je potrebné rozumieť dátam a neklamať.
