Vytvára sa tak dojem, že problém je možné vyriešiť jednoducho, napríklad doplnením jednej vety do zákona. Prax je opačná, často sa stáva, že problém ostáva aj po novelizácii zákona.
Ak chceme meniť zákony, potrebujeme poznať problém do detailov. V právnej teórii sa to volá materiálny prameň práva. V tomto prípade ide o odpovede na otázky: Ako dlho sa čaká na ambulantné vyšetrenie? V ktorých regiónoch najdlhšie? K akým špecialistom?
Je veľmi ťažké dopracovať sa k dôveryhodným celoslovenským dátam. Myslím, že najlepšiu odpoveď o dĺžke čakania na vyšetrenie ku konkrétnemu špecialistovi s konkrétnou diagnózou, v okrese, v kraji, prinesie až fungujúci e-výmenný lístok. Podrobnejšie o tom píšem v tomto blogu.
Keďže nemáme objektívne dáta, tak si obraz o situácii vytvárame prevažne na základe negatívnych individuálnych vyjadrení z médií: “Nemohol som nájsť imunoalergológa, nikto ma nechcel zobrať, napokon som čakal 6 mesiacov.“
Nechcem zľahčovať žiaden individuálny problém s časovou dostupnosťou vyšetrenia, no chcem upozorniť na celkový kontext. Na Slovensku máme ročne cca 30 miliónov návštev v ambulanciách špecialistov. Ak by sme mali každý mesiac hoc aj 3 tisíc sťažností na čakaciu dobu na vyšetrenie, stále je to len promile z celkového počtu.
Skutočne nemáme žiadne dáta o čakaní? Podľa júnového reprezentatívneho prieskumu od ag. MNForce sa väčšina Slovákov (62,8 %) dostane na vyšetrenie u lekára do 30 dní. Do 3 mesiacov je to 27,7 % opýtaných, dlhšie čaká 9,5 % respondentov.
Dobrú časovú dostupnosť potvrdzujú aj dáta z Dôvery. V prvom polroku 2026 sme formou dotazníkov vyhodnotili takmer 100 tisíc návštev v ambulancii špecialistu. Až 88% pacientov čakalo menej ako mesiac, len 8% čakalo do 3 mesiacov a len 4% pacientov čakalo dlhšie ako tri mesiace. Mimochodom, najlepšie sú na tom obyvatelia nitrianskeho a prešovského kraja a naopak, najhoršie v bratislavskom a žilinskom kraji. Podobný výsledok potvrdil telefonický prieskum v roku 2025, 49 % z oslovených sa vyjadrilo, že má dobrý prístup k lekárovi.
Povedzme, že máme ambíciu skrátiť čakacie lehoty na minimum. Ako by sme mali postupovať?
Prvý krokom zodpovedného a fungujúceho riešenia je objektívne posúdenie situácie a na to je potrebný fungujúci e-výmenný lístok.
Druhý krokom je zdieľanie potrebných informácii z e-výmenného lístku so zdravotnými poisťovňami.
Tretím krokom je stanovenie maximálnej dĺžky čakania. Pozor, ak to stanovia politici, skončí to prázdnym sľubom. Ideálne to nechať na odborníkov, ktorí budú vychádzať z reálnych predpokladov, tzn. koľko máme lekárov, ambulancii ale aj finančných zdrojov, ktoré sme ochotní investovať.
Štvrtým krokom je stanovenie zodpovednosti pre jednotlivých aktérov. Jedným z nich musí byť zdravotná poisťovňa. Nech nesie zodpovednosť, pričom čakanie na prvovyšetrenie s podozrením na onkologické ochorenie má mať inú váhu ako čakanie na kontrolné vyšetrenie pri stabilizovanom chronickom ochorení.
Kým sa podarí presadiť systémové (celosektorové) riešenie nesmieme zaháľať. V Dôvere sme si toho vedomí. Po dohode s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sme priniesli viaceré opatrenia na zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti (pre našich poistencov).
Dohodli sme sa s ambulantnými lekármi – špecialistami na 30 percentnom zvýšení úhrady za prvovyšetrenie. A funguje to. Napríklad lekári zo ZAPu (Zväz ambulantných lekárov) zvýšili počet prvovyšetrení o 10%, čo znamená kratšiu dobu čakania na vyšetrenie u špecialistu.
Podporujeme otváranie ambulancií v regiónoch, kde je ich najväčší nedostatok. Finančná stimulácia vo výške až 60 tisíc eur na otvorenie ambulancie už pomohla otvoriť niekoľko nových ambulancií.
Prišli sme s Online poliklinikou, teda prístupom k lekárom prostredníctvom telemedicíny a umelej inteligencie. Dnes má takto prístup k všeobecnému lekárovi do 30 minút a k špecialistovi do 48 hodín už 50 tisíc registrovaných poistencov. Znie to neuveriteľne, ale Online poliklinika dokáže nahradiť bezmála 40 ambulancií všeobecných lekárov alebo špecialistov.
A prináša reálne výsledky. Napríklad za 3 roky fungovania služby „Kožné vyšetrenie online“, sme vyšetrili viac ako 53 000 pacientov, pričom u 57 pacientov bol po využití aplikácie diagnostikovaný melanóm a ďalších 278 malo iný nezhubný nádor kože. Inými slovami prispeli sme k záchrane desiatok ľudských životov u pacientov, ktorí v danej chvíli nemali v pláne návštevu ambulancie kožného lekára.
Vrátim sa k úvodnej myšlienke. Nech to znie akokoľvek lákavo, skrátenie čakacích lehôt na ambulantné vyšetrenie prostredníctvom doplnenia jednej vety do zákona nebude fungovať. Funguje len poctivá práca v teréne, konštruktívny dialóg medzi poisťovňou a poskytovateľom a ústretový prístup úradov k riešeniam, ktoré vzídu z tohto dialógu.
