A vraj to je dôvod, prečo sa preto štátne nemocnice neustále zadlžujú ?
A naopak súkromné malé nemocnice, ktoré nemajú náročných pacientov ani výkonnosť, na tom všetkom zarábajú?
Neverte týmto fámam!
K práci lekárov v malých nemocniciach, najmä tých súkromných, sa rád vyjadruje aj odborár Peter Visolajský. Známy je jeho výrok ešte z čias pandémie, kde označil svidnícku nemocnicu za maličkú a bezvýznamnú.
Bohužiaľ, ku podceňovaniu lekárov v regionálnych nemocniciach sa často pridávajú aj ďalší experti na slovenské zdravotníctvo, naposledy šéf NKÚ.
Nie je to fér. Medicína nepozná veľkú či malú nemocnicu, len Hippokratovu prísahu, a poznajú ju aj lekári z nemocníc v Humennom, Komárne, Michalovciach či v Galante. Tak ako ju poznajú lekári v Bratislave, Košiciach alebo v Banskej Bystrici. Iste, transplantáciu srdca vám bežne nespravia vo fakultnej nemocnici. Pečeň vám tiež nevymenia v každom špitáli, ale len tam, kde na to majú špecializované transplantačné centrum a skvelých odborníkov (u nás Banská Bystrica a Bratislava). Ani komplikované odstránenie nádoru nespravia v malej nemocnici, kde je dokopy päť oddelení. A tak je to správne.
Niektorých pacientov je skrátka potrebné preložiť na vyššie pracovisko. Stav sa skomplikuje a sú prípady, ktoré majú riešiť len veľké, spádové nemocnice. Presne na to slúžia. Alebo zariadenia, ktoré sa na dané ochorenie špecializujú, majú na to technické a medicínske vybavenie a odborníkov, ktorí sa venujú len tomu. Sú to však výnimky a dokazujú to aj čísla.
Väčšinu prípadov zvládnu aj malé (okresné) nemocnice. Stačí si pozrieť údaje. Napríklad pri takej nemocnici v Nitre („kde pracuje viete kto“) údaje ukazujú, že len 0,95 % pacientov zo všetkých pacientov hospitalizovaných v tamojšej nemocnici boli takí, ktorých tam preložili z menších okolitých nemocníc. To nie je ani jedno percento.
Ak sa pozrieme na Bratislavu do univerzitnej nemocnice, tam ich bolo ešte menej– len 0,61 % pacientov preložili do tejto nemocnice z okolitých menších nemocníc. Na opačnom konci je Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, tam bolo takýchto pacientov viac ako 4 %. Stále však len 4 prípady zo sto!
Ponúkam aj iný pohľad, tentokrát cez štatistiky pacientov prijatých na urgentných príjmoch. Viete koľko pacientov ošetrených na urgente malých nemocníc je preložených do vyšších (fakultných a univerzitných) nemocníc? Podľa našich prepočtov je to 2,19 %. Dobre čítate, len dvaja pacienti zo sto sú nad sily zdravotníkov v nemocniciach I. a II. typu.
Spočítané dohromady za všetky fakultné a univerzitné nemocnice, len 1,58 % pacientov liečených v týchto koncových štátnych nemocniciach bolo preložených z menších nemocníc. A sami uznáte, že je to naozaj veľmi malé percento.
A opäť, v medicíne ide o niečo prirodzené. Lebo viete čo hovorí Hippokratova prísaha? Okrem iného aj toto: „Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore.“
Čísla skrátka neklamú.
