Nespokojnosť ľudí pred voľbami bola očividná. Učitelia napriek svojej vrodenej „uvedomelosti“ a dlhodobej odovzdanosti predsa len zdvihli hlavu a povedali, že takto to už ďalej nemôže ísť. Ich štrajk podporovalo veľa ľudí. Ale nie až toľko, aby to s vládou Smeru viacej zakývalo. Napriek tomu, že všetci sme nespokojní so stavom zdravotníctva, až sestry nás znova museli upozorniť, že v nemocniciach sa môžeme dočkať ešte väčších hrôz ako doteraz. Bohužiaľ ich hlas nenašiel dostatočnú podporu ani v ich vlastnom stave, nehovoriac už ani o väčšej podpore zo strany lekárov a pacientov. Igorovi Matovičovi a jeho ľuďom sa podarilo svojim neustálym upozorňovaním na to, že Fico chráni zlodejov vyburcovať po celom Slovensku celkom slušný počet ľudí. Možno aj toto sa prejavilo na znížení dôvery ľudí voči strane Smer a jej korupčným praktikám a čiastočne to spravilo aj pozitívny výsledok pre samotné OĽaNO. Ale ani toto a ani oba zmienené štrajky neprinútili ľudí ísť vo väčšom počte voliť a voľbou priniesť zmenu k lepšiemu.
Kde sa stala chyba? Myslím si, že najnegatívnejší dopad na výsledky volieb mala predvolebná utečenecká rétorika Fica. Jeho šírene strachu a xenofóbie padlo na úrodnú pôdu. SNS povstala z popola a dnes je opäť silnou stranou, ktorá nás asi ťažko privedie k väčšej prosperite. K pokoju ľudí tiež veľmi prispievať nebude. Ktorý pesimista čakal, že Kotlebu môže voliť až 8,1% voličov?! To sa nám nemohlo snívať ani v najhoršom sne. Preboha, čo poviem mojim zahraničným kolegom a kamarátom? Veď sa budem hanbiť ísť aj do cudziny! Kde sú tie časy, keď nás zvonka obdivovali a volali nás tigrom? Aký hrdý som bol na to, že som Slovák.
Ale nie je to iba o Ficovi. Teraz sa nemôžeme vyhovárať len na neho. Svedomie by si mali spytovať aj všetci novinári a osobnosti, ktorí už dlhodobo prezentovali názor, že nie je koho voliť, že nie je z koho si vybrať. Menšie zlo voliť nebudem! Opäť sa ukázalo, že na šírenie zla stačí, keď „dobrí“ ľudia nespravia nič. Naozaj sa nedalo vybrať medzi tými stovkami kandidátov v ako-tak prijateľných, zabehnutých stranách štyroch ľudí, ktorí by si zaslúžili našu dôveru? Ako uvažujú ľudia, ktorí nedokážu prekonať svoje ego a povedať, že tento je slušný, tamten už veľa svojim životom dokázal a ďalší robí už veľa rokov záslužnú činnosť pre spoločnosť. Nevládal som sa už na ten alibizmus mnohých intelektuálov a osobností v našich novinách pozerať. Samé reči aké to bude ťažké, ako neviem koho si vybrať, voliť možno pôjdem aj keď so sebazaprením, ale neviem koho. To je také ťažké povedať pár mien? Alebo aj Vy, osobnosti, si musíte nechať otvorené zadné vrátka, aby ste boli pekní na všetky strany? Teraz ste už spokojnejší? Do parlamentu sa aj vďaka Vám dostal nie politik Boris Kollár a neskutočných ďalších 10 ľudí z jeho kandidátky.
Patrilo by sa niečo napísať aj tým, ktorí sa rozhodli nevoliť. A nebolo ich málo. 40% potenciálnych voličov je asi so všetkým na Slovensku spokojných. Kľudne tu mohla zostať jedna strana a pokračovať v rozkrádaní spoločného majetku, zneužívaní moci postupnej demontáži demokracie a rozleptávaní nášho členstva v EÚ. Ste teraz po voľbách spokojní? Nie je to aj vďaka Vám teraz ešte horšie?
Ale aby sme chyby nehľadali len v iných, treba sa pozrieť aj do „vlastných“ radov. Ukázalo sa, že strany, ktoré sa jasne vymedzili a deklarovali, že po voľbách s Ficom nepôjdu získali. Najviac na svoje koketovanie so zlom a túžbou po vláde doplatila Sieť a Most-Híd. Absolútna nekritickosť voči sebe a uzavretosť pred pokrokom pochovala KDH.
Priatelia, dnešné ráno nie je veselé. Ani zajtrajšok nevyzerá lepšie. Ale nesmieme to vzdať. Ako bolo vidno pred voľbami, mnohým ľuďom to už nie je jedno. A, ak i Vy máte inú predstavu o Slovensku a už ste sa presvedčili, že Vám to nemôže byť jedno, pridajte sa. Pridajte sa na stranu učiteľov, zdravotníkov, bojovníkov proti korupcii, občianskych aktivistov, politikov, ktorí majú jasnejšiu predstavu i program pre krajšie a prosperujúcejšie Slovensko. Nenechajme sa svojou pasivitou vyhnať z Európy, zo Slovenska, z našich domovov. Zdá sa, že teraz už ozaj pôjde o všetko.