Filip Sulík natočil video, v ktorom tvrdil, že Janka Kuciaka stále zbytočne oslavujeme ako hrdinu, pričom to nie je pravda.
Vraví, že určite nebol hrdina, lebo nevedel, že ho chcú zabiť. Že Kuciaka by ani nenapadlo, že za to, že písal o Kočnerovi, môže zomrieť.
Že hrdina by bol jedine vtedy, keby písal a odhaľoval podvody politikov a kadejakých mafiánov iba s tým vedomím, že mu hrozí nebezpečenstvo. A že aj napriek tomu ohrozeniu by robil to, čomu veril, že je správne.
A ešte sa vyjadril, že žiadny novinár v histórii Slovenska neumrel ani v 90. rokoch, keď písali o Černákovi.
Ako veľmi musí mať Filip Sulík nasraté v hlave, keď si nedokáže overiť ani pár jednoduchých faktov? Aký veľký psychopat to musí byť?
Za akých veľkých primitívov musí Filip Sulík považovať svojich sledovateľov?
A aký veľký primitív musí byť on sám, keď celý jeho kontent a biznis sú postavené na urážaní, ohováraní a strápňovaní? Ľudí, žien, mŕtvych? Úplne všetkých?
Keď logika naráža na realitu: Prečo Sulíkove tvrdenia o Kuciakovi nesedia
Sulíkove fantazmagórie, že Ján Kuciak nie je hrdina, lebo nevedel, že ho zavraždia, a že na Slovensku pred ním žiadny novinár nezomrel, narážajú na tri zásadné faktické a logické trhliny.
1. Hrdinstvo nie je plánovaná samovražda
Podmieňovať hrdinstvo tým, že človek musí vopred vedieť o svojej vlastnej poprave a napriek tomu ísť na istú smrť, posúva pojem do absurdnej roviny.
Hrdinstvo v investigatívnej žurnalistike spočíva v odvahe otvárať závažné kauzy, čeliť tlaku a odhaľovať korupciu na najvyšších miestach. A to aj napriek vyhrážkam a riziku.
Kuciak vedel, že prekračuje hranice komfortu grázlov a mafiánov, a svoju prácu vykonával ďalej.
2. Historické fakty: 90. roky aj neskoršie zmiznutia
Tvrdenie, že na Slovensku pred Kuciakom žiadny novinár neumrel ani nezmizol, ignoruje novodobé dejiny. V 90. rokoch zažívali novinári fyzické útoky aj zastrašovanie.
Okrem toho v histórii slovenskej žurnalistiky evidujeme záhadné zmiznutia novinárov, ktorí sa venovali podsvetiu a hospodárskej kriminalite.
Ako príklad môže poslúžiť Paľo Rýpal, investigatívny novinár venujúci sa kriminalite a podsvetiu. Zmizol v roku 2008 a dodnes sa nenašiel. V roku 2025 polícia začala jeho prípad vyšetrovať ako možnú úkladnú vraždu a pátranie po jeho tele pokračovalo aj v roku 2026.
Ďalším nezvestným novinárom od roku 2015 je Miroslav Pejko.
3. Dôvera v štát nie je naivita
Ján Kuciak o ohrození vedel. Oficiálne nahlásil vyhrážky od Mariana Kočnera na polícii. To, že nečakal, že ho niekto zastrelí doma v kuchyni spolu so snúbenicou, nebola naivita.
V demokratickej krajine a členskom štáte EÚ ide o prirodzené očakávanie, že spory sa nevybavujú a neriešia nájomnými vrahmi a že polícia občanov chráni. Pri Jánovi Kuciakovi zlyhal štát a spravodlivosť, nie on sám ako novinár.
Kuciak bol skvelý investigatívec a robil svoju prácu s maximálnym nasadením. Odhaľoval podvody, korupciu, mafiánske prepojenia, daňové úniky. Ochraňoval peniaze štátu a teda aj nás všetkých, paradoxne aj jeho.
Robil to, čo mali robiť štátne orgány, a svojou prácou ich suploval. Pri svojej práci však urobil jednu jedinú, bohužiaľ, zásadnú chybu. Neuvedomil si to najdôležitejšie, že v tom období za vlády Róberta Fica štát = mafia.
Alebo si to možno aj uvedomil, ale napriek tomu vo svojej práci pokračoval. A to stálo v konečnom zúčtovaní jeho aj jeho snúbenicu život.
Ján Kuciak bol hrdina a na tom žiadny primitív, ako je mladý Sulík, nedokáže nič zmeniť. Ani keby tým videom dokázal zasviniť sociálne siete ešte viac než doteraz.
