Rusko, súčasnosť, realita
Rusku sa podarilo nájsť elegantné riešenie jedného zo svojich najväčších aktuálnych problémov, ktorým je nedostatok ľudí. Teda ľudia, samozrejme, v Rusku sú. Ibaže buď na fronte, alebo doma – zmrzačení.
Kým normálne krajiny by v takejto situácii zvažovali vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky alebo dovoz pracovnej sily, Rusko sa rozhodlo ísť vlastnou cestou. Ak chýba 500-tisíc vodičov, jednoducho rozšíri okruh ľudí, ktorí môžu šoférovať.
Po novom teda autobus či kamión môže šoférovať aj človek bez jednej ruky alebo nohy. Logika je absurdne jednoduchá. Autobus má automatickú prevodovku, takže ľavú nohu netreba. A ak človeku chýba ruka, zatiaľ sa tiež nejako zaobíde.
Za absolútnu kontraindikáciu sa podľa nového nariadenia vlády považujú chýbajúce obe horné končatiny alebo deformácie, ktoré „významne obmedzujú pohyb“. Invalidi bez oboch rúk to však považujú za diskrimináciu a voči takémuto vyčleneniu zo spoločnosti sa dôrazne ohradzujú.
„Máme predsa ešte zuby, ktorými dokážeme volant bezpečne uchopiť a priviezť pasažierov na konečnú,“ povedal Oleg Zubakov z petičného výboru.
Čo si predstavuje pod pojmom konečná, Zubakov nespresnil, iba sa tak nejako zvláštne uškrnul.
Predpokladaná budúcnosť? (Fikcia)
Ak sa tento model osvedčí, odborníci očakávajú ďalšie profesijné reformy. Cieľom je podľa nezverejneného interného dokumentu „premeniť následky vojny na národné hospodárske aktívum“.
Pri nedostatku pilotov bude ľuďom postačovať jedna ruka. Lietadlo má predsa autopilota, človek je tam takmer zbytočný. Okrem toho piloti bývajú dvaja. Ideálne by preto bolo, ak by každému pilotovi chýbala iná horná končatina.
Kontrolóri letovej prevádzky môžu byť úplne hluchí. Hluk prúdových motorov na letisku i tak spôsobuje stres a poškodzuje sluch. Hluchý dispečer je voči tomuto hluku plne imúnny a menej stresovaný.
Komunikácia by tak prebiehala výlučne pomocou svetelných a dymových signálov (trénovať by sa mohlo nad skladmi Wildberries a Ozon) a zanieteného mávania rukami. V najhoršom prípade morzeovkou. To by mohlo do ruského letectva vniesť vytúžený ľudský prvok a emóciu. Nie iba tú technickú západnú strohosť, strnulosť a racionalitu.
Pri nedostatku rušňovodičov bude rozhodujúce, aby uchádzač mal aspoň jednu ruku. Nohy mať nemusí, vlak sa neovláda pedálmi.
Pyrotechnici bez oboch rúk sú vítaní tiež. Hrozí im tak iba minimálne riziko, že by pri demontáži výbušniny spravili chybný pohyb prstami.
Nevýhodou je, že prácu môžu vykonávať výhradne jemnou motorikou zubov a jazyka. Výhodou zasa, že v prípade neúspechu sú straty na končatinách vyhodnotené ako zanedbateľné.
Operátor jadrovej elektrárne môže pokojne trpieť posttraumatickou stresovou poruchou. Nová ruská pracovno-bezpečnostná smernica tvrdí, že človek, ktorý už zažil najhorší deň svojho života, bude v krízovej situácii prekvapivo pokojný a len tak sa hocijakého pípania či hulákania alarmov nezľakne.
A keď raz bude nedostatok vojakov, príslušná vyhláška už bude pripravená. Za absolútnu kontraindikáciu sa nebude považovať ani stav, keď človek nebude mať ani jednu končatinu a zároveň odmietne ísť na front.
V Rusku majú mať prednosť nemí hovorcovia ministerstiev. Absencia hlasu totiž eliminuje riziko neuvážených vyhlásení či úniku podstatných informácií.
Tlačové besedy tak budú prebiehať v absolútnom tichu, čo výrazne ušetrí čas novinárov a dramaticky zníži napätie v spoločnosti.
„Nad niečím takýmto uvažujeme aj u nás. Aspoň by sme sa zbavili tých trápnych otázok z liberálnych progresívnych slniečkárskych denníčkov SME a Denníka N,“ oznámil Robert Fico na poslednej tlačovke.
Zástupca našej vlády na záver tlačovky poznamenal, že momentálne vyhodnocujú, či by sa dal podobný model uplatniť aj na samotných tvorcov legislatívy a všeobecne poslancov.
„Na podpisovanie nariadení stačí aj jedna funkčná ruka či mozgová bunka, a taktiež úplná absencia svedomia. V Rusku to tak už funguje dávnejšie a my v tom tiež máme rokmi overenú prax. Teda až na tie chýbajúce končatiny. Ostatné, samozrejme, platí,“ dodal ešte nakoniec zástupca slovenskej vlády.
Ak už nie sú ľudia na prácu, bude sa jednoducho musieť práca prispôsobiť ľuďom.
Dôvetok
Český pesničkár Ivo Jahelka napísal v roku 2009 Baladu aprílovú. Išlo o reálny príbeh, keď sa dvaja šoféri zabavili na účet cestujúcich. Ten, ktorý sa „zaúčal“, mal nasadené čierne okuliare a v rukách bielu paličku. Po meste ho počas jazdy navigoval jeho kamarát.
Na tej pesničke sa ľudia bavili, nevediac, že niečo také sa v socialistickom ruskom realizme stane raz skutočnosťou.
