Blog č. 18- Deti

Písmo: A- | A+

nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Deti prežívajúce určitý druh traumy. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony.

Blog o deťoch, ktoré prežívajú určitú traumu

 V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme Deti prežívajúce určitý druh traumy. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 17. júla 2021 o 20:05 so stálou moderátorkou Martou Jančkárovou a stálym hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom. V blogu sa budem venovať skupine detí, ktoré nebudú mať bezstarostné leto. Dôvodov je viacero. Medzi hlavne dôvody patria prepadnutie v škole ( učenie sa cez prázdniny), rozvod rodičov, závislosť u rodičoch. Pri varovných signáloch rodičia by mali spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc pre dieťa napríklad návšteva psychológa. Medzi varovný signál patrí, že dieťa zanedbáva to čo ho predtým bavilo. Ako rodina môže pomôcť dieťaťu v tomto probléme? Ako rodina môže pomôcť dieťaťu zmysluplne tráviť čas?

 Pre mnohých rodičov je leto aj výzva. Pýtajú sa, čo robia deti keď sú v práci? Venujú sa niečomu zmysluplnému? Ako zvládli deti osamelosť a izolovanosť od rovesníkov počas pandémie Korona vírusu?

Otázka č. 1- Existuje nejaký návod, aby rodičia vychovali šťastné dieťa nech sa deje čo sa deje?

 Keď rodičia žijú šťastný život, tak vsúvajú návod na šťastný život aj svojim deťom. Psychológia vraví, že by sme si mali vytvoriť situácie kedy človek bude šťastný. Keď je dobrá rodina, dobré riadenie v rodine, tak sa dajú vytvoriť šťastné chvíle v tejto danej rodine.

Otázka č.2- Ako vychovávať tak, aby deti boli schopné zvládať vyššiu psychickú zaťaž?

 Výchova, ktorá je plná lásky dokáže dieťa naučiť zvládať stresové situácie. Problém je zadefinovať čo je to dobrá výchova. Potom zaujíma človeka čo urobiť, keď nie je dobrá výchova detí. Dá sa povedať niekoľko rád ako by mala vyzerať dobrá výchova, ale je dôležité detí a rodičov poznať a až potom dávať nejaké rady. Dieťa v rôznom veku úplne inak vníma situáciu v jeho rodine. Deti sú schopnejšie zvládať zmeny, sú adaptabilnejšie ako dospelí.

Otázka č. 3- Ktoré je najcitlivejšie obdobie z hľadiska adaptácie?

 Tieto obdobia sú tri. Po prvé je to prechod z materskej školy na základnú školu. To je vždycky iná situácia, rušia sa rôzne stereotypy. Po druhé je to obdobie života medzi 11.a 12. rokom života. Vtedy je to kríza puberty, kedy sa dieťa od rodičov odpútava. Začína si budovať nové hodnoty, nové vzťahy, prichádza do nového prostredia a popritom má vysokú emocionalitu s nástupom sexuality, erotiky. Správanie žiakov na druhom stupni je oveľa horšie ako správanie žiakov na prvom stupni základnej školy. Po tretie je to obdobie, keď človek pomalučky končí strednú školu a hľadá si vysokú školu. V tomto období si človek hľadá určité miesto v spoločnosti. Je to približne 17. a 18. rok života, kedy človek končí školu a musí sa rozhodnúť čo ďalej v živote. Tieto čísla sú hodne približne. Všetko to závisí od mentálneho veku človeka alebo dieťaťa. Sú deti, ktoré prežívajú tieto krízy okolo 10. roku života, sú deti, ktoré vôbec neprežívajú tieto krízy, nechajú sa riadiť rodinou. Podľa prieskumov, ktoré sledujú alkohol, fajčenie, šikanovanie u mladých ľudí, tak sa ukazuje, že v určitom veku je toho viac. Vek je citlivý na tieto problémy. Najlepšia pomôcka na to je dobrá výchova. Tiež to závisí od osobnosti žiaka. V tomto prípade nie je dôležité až tak IQ dieťaťa, ale to aké má vlastnosti. Stres, záťaže nadobúdajú viacej a ľahšie vysoko emocialní ľudia. Na druhej strane títo ľudia veľmi ľahko nadobúdajú radosť, nádej, čo je veľmi dôležité. Ťažšie sa prispôsobujú deti, ktoré majú ADHD a sú hyperaktivné. Hyperaktívne deti neustále niečo robia, niečo hľadajú. Veľmi dôležitý je pokoj a rozvaha pri týchto deťoch. Dieťa, ktoré má vývinovú poruchu učenia, je dôležité keď s ním niečo rodič robí. Napríklad rodič by mal dať dyslektickému dieťaťu nejaké knižky, aby sa naučilo čítať alebo dyskalkulickému dieťaťu by mal dávať rodič matematické príklady zábavnou formou.

Otázka č. 4- Ako motivovať dieťa k vzdelávaniu, ktoré prepadlo?

 Dôležitý je postoj rodiča ako sa ku tomu postaví. Najhoršie je, keď rodič tomuto dieťaťu vynadá, poníži jeho osobnosť. Týchto dobrých spôsobov je viac. Napríklad rodič môže dieťaťu povedať nasledovne: “ No nie som veľmi rád, že si prepadol, ale keď si ku tomu sadneme, tak snaď to dáš.“ Otec a mama by mali povedať, že tá chyba nepredstavuje nejakú tragédiu. Mnohí slávni ľudia mali veľmi zlé výsledky v škole a napriek tomu sa stali géniami, dostali Nobelové ceny. Z chýb sa dá poučiť. Keď urobí žiak určitú chybu, tak je veľmi dôležitá analýza prečo tú chybu urobil. Napr., že žiak sa nevie sústrediť, a preto má zlé študijné výsledky. Rodič by mal dieťa učiť sa sústrediť, aby dieťa malo lepšie študijné výsledky. Rodič by mal učiť dieťa zábavnou formou cez prázdniny.

Príklad na zábavne učenie:

“ Keď budeš písať kamarátom, že si sa vrátil z Prosieckej doliny, tak predložku napíšeš so s alebo z?“ Samozrejme rodič by mal vedieť ako sa to píše, keď to nevie, tak je problém. Inteligentný rodič by mal vedieť ako sa píšu predložky. Týchto príkladov na zábavne učenie je veľmi veľa. Rodič by mal sa zapodievať svetom, ktorý učí človeka, dieťa rásť. U žiakov, ktorí prepadávajú je dôležité vyvolať zvedavosť k učeniu. Svet okolo nás je rozličný, treba ho spoznávať.

Sú ale rodičia, ktorí sa nechcú zmieriť, že ich deti majú obmedzené mentálne kapacity a chcú, aby ich deti dosahovali lepšie študijné výsledky. Pán profesor týchto rodičov charakterizoval, že chcú mať zo svojich detí výkladnú skriňu seba a svojej rodiny. Rozumní rodičia si povedia, že to ich dieťa na to nemá a neťahajú ho na tú danú aktivitu tobôž, keď za doučovanie dali veľa peňazí. Pán profesor mal veľmi raritný prípad, keď veľmi múdre dieťa s IQ nad 120 chcel dať rodič do špeciálnej školy kvôli tomu, že to má bližšie a kvôli tomu, že tam chodila jeho sestra. Tento prípad išiel až do súdneho procesu. Pán profesor povedal mamičke, že tomu dieťaťu uškodíte. Z toho dieťaťa môže byť fantastická učiteľka, fantistická vedkyňa. Mamička argumentovala, že sa tam zle cíti, že chodí s bielymi, že ju chce mať pod dozorom. Nakoniec to dopadlo tak, že dieťa dala do špeciálnej školy, ale stále sa pracuje na tom prípade. Môže sa stať , že keď bude staršie, tak bude preložené do klasickej školy. V tom prípade bol právny problém.

Niekedy je veľmi ťažké objaviť u dieťaťa talent. Je prípad rómskeho dievčatka, ktoré bolo nadané na beh a nikto o tom nevedel, že je nadané na beh. Napríklad môže byť nadaný na nejakú disciplínu, ale prepadá napr. z jazykov a z matematiky.

Otázka č. 5- Ako môžu rodičia znížiť riziko trvalejšej psychickej ujmy detí?

 Obidvaja rodičia by mali preukázať neformálne , že ich deti majú radi. V tomto výroku je dôležité slovo neformálne. To slovo neformálnosť sa ukáže v troch oblastiach. Po prvé je to emociálna oblasť, po druhé je to oblasť správania a po tretie je to oblasť slovnej, kognitívnej deklarácie. Pri súdnych pojednávaniach o zverení dieťaťa do starostlivosti rodiča sa niekedy deje, že rodič, ktorý chce dieťa to preukáže to len slovom, ale nie emóciami. Druhá vec, ktorá sa často deje pri rozvodoch, že manželia sa navzájom očierňujú a robia to pred deťmi. Pred deťmi hovoria zlé vlastnosti toho druhého a to by sa nemalo diať. Veľmi to raní to dieťa. Keď vidí, že si rodičia navzájom nadávajú, tak to je veľmi bolestivé pre to dieťa. Z toho môže vzniknúť zamlkvosť, introverzia, autizmus alebo naopak, že dieťa uteká z domu, prestáva poslúchať rodičov atď. Najmä v citlivom období to môže priniesť veľmi negatívne vplyvy.

Otázka č.6- Niekedy sa stane, že rodičia nemajú ideálny vzťah. Môže to poznačiť to dieťa, že v dospelosti si nebude schopné vytvoriť harmonický vzťah?

 V tom veku 11-12 a 17-18 dochádza u dieťaťa k prehodnocovaniu vzťahov, vecí. Môže si vytvoriť dobrý vzťah, keď vzťah rodičov nebol ideálny, ale je to skôr raritné. Skôr sa môže stať, že vzťah bude ľahostajný. Prestane veriť, že existujú dobré, harmonické vzťahy. To je základ toho, čo nebolo ok vo vývine dieťaťa. Bol prípad chlapca, ktorý bol z detského domova a napriek tomu si vytvoril dobrý, harmonický vzťah a má vysokú školu za sebou. Škola by mala ukázať deťom, ktorí majú rodičov alkoholikov, že to neznamená, že oni môžu byť takí istí.

Otázka č. 7- Nie je o tom, že deti v škole by sa mali učiť aj o vzťahoch?

 Pán profesor bojuje 30 rokov za to, aby bola zrovnocenná téma výchova a vzdelávanie. V praxi hovorí pán profesor, že je to čím ďalej tým horšie. Etickú výchovu učí na školách 30% učiteľov, ktorí nemajú aprobáciu etickej výchovy. Nevedia ako to učiť, nevedia témy. Predmety by mali učitelia učiť zážitkovo. Zredukovali sme hodiny výchov. Náhradzame to témami, ktoré sú mimo rozvrh a to sa nedá dobehnúť.

Otázka č. 8- Aká je prijateľná hranica medzi nudením a prepracovanosťou dieťaťa?

 Manželia medzi sebou sa dohodnú do akej miery chcú zaťažiť dieťa. Profesor potvrdzuje, že vznikajú tieto dva extrémy buď dieťa nechajú zaťažiť rôznymi krúžkami alebo nechajú dieťa bez aktivity. Sú vzory zmlúv medzi rodičmi a deťmi, čo dieťa chce a čo rodič chce. Pekný príklad z jednej rodiny je, že najstarší synovia robili v každý piatok rodinné noviny, kde opísovali čo rodina robila, čo chceli robiť, aké boli vzťahy medzi manželmi atď. To robilo tzv. rodinnú inventúru. Podľa veku dovoliť aj deťom hovoriť o rodinnom živote. Do 4. až 5. ročníka dieťaťa by mal byť rozhodnejší rodič, ktorý bude určovať aktivity dieťaťa. Do tohto ročníka vytvára rodič dieťaťu aktivity, čo dieťa môže asi baviť. Po 10. až 11. roku dieťaťa si dieťa začne viacej voliť aktivity. Je dôležité sledovať akých kamarátov má, do akých skupín sa dostáva. Vo veku puberty si dieťa vytvára vlastnú skupinu, ale je dôležité akú skupinu. Napr. môže to byť skupina, ktorá aktívne hrá počítačove hry, to je dobrá skupina, ale môže to byť skupina, ktorá sa chce stať závislou na počítačových hrách a to je zlá skupina. Pán profesor pozná chlapca, ktorý sa dostal do skupiny kamarátov, ktorá vulgárne nadávala a dovtedy slušný chlapec v tejto skupine splynul. Odrazu zle hovoril, mal roztrhané nohavice. Táto skupina nebola pre neho príliš vhodná. Naopak vhodná skupina by bola pre neho, kde sa deti zaujímali o napríklad kino, divadlo, šport, výstavy atď.

Otázka č. 9- Aký vplyv by malo na deti keby rodičia nútili do aktivít?

 Preukáže sa to tak, že väčšinou sa deti vzbúria, vzniknú konflikty. Pán profesor mal prípad, kedy objavil rodič talent v dieťati, ale dieťa odmietalo tento talent. Otec mu nadával dokonca mu rozbil aj rádio. Z chlapca sa nakoniec stal priemerný ligový hráč v tenise. Potom získal vzťah k tenisu a začalo ho to baviť. Úplne zle by bolo keby rodič dieťa nútil do tenisu a dieťa by nebolo talentované. Rodič by mal sledovať správanie dieťaťa, čí ho daná činnosť baví alebo nebaví. Sú ale opačné prípady. Chlapci sa tak zamilovali do turistiky, že rodičia ich začali kritizovať, že poriadne nie sú ani doma. Táto činnosť je podľa pána profesora veľmi progresívna za podmienky, že vedúci turistického krúžku deti učí k správnym návykom. Moderátorka dodala, že niekedy sa zo záľuby môže stať povolanie. Pán profesor povedal príklad kurzu matematiky. Spočiatku sa deťom tam nechcelo chodiť, ale teraz keď sú už deti skoro dospelé a chodia na kurz matematiky každé leto. Tieto deti možno pôjdu na vysokú školu zameranú na matematiku. Rodič by mal podporovať záujmy, sledovať čí to nejde zlým smerom a dávať dieťaťu dobrý príklad.

Otázka č. 10- Čo môžu robiť rodičia, ktorí prichádzajú z práce len neskoro večer? Čo robiť s dieťaťom pri prevencii závislosti?

 Pri prevencii závislosti by si mal rodič všímať dieťa čo robí, s kým je, čo prežíva, čoho zaujíma. Niektoré závislosti sa dajú ľahko identifikovať napr. závislosť na počítačoch. Sú 2 druhy závislosti a to látkové, tam patria drogy, alkohol, fajčenie a nelátkove a tam patrí závislosť na nakupovaní, závislosť na sexe, závislosť na iných veciach, ktoré sa opakujú a nie sú produktívne. Rodič by mal si najprv všímať čo dieťa robí, identifikovať hrozby, ktoré sú tam. Pri závislostiach to býva tak, že spočiatku to robí len občas ( vtedy to má pod kontrolou, je to dobre), závislosť vzniká vtedy, keď to nemá človek pod kontrolou. To znamená, že začína si požičiavať peniaze, začína stracať záujmy, zle sa učí, rozbíja manželstvá,

Otázka č. 11- Čo ak dieťa vidí rodiča stále za mobilom a rodič mu hovorí, aby nesedel tak veľa za mobilom?

 Robili sa rôzne výskumy, kedy deťom na deň, týždeň odobrali digitálne technológie. Deti boli flustrované, deprimované, zle sa správali, nedokázali žiť. V tom prípade môžeme hovoriť o stupni závislosti. To je podobne aj pri alkoholikoch. Keď alkoholikovi zoberieme alkohol, tak to na neho začne zle pôsobiť fyzicky, psychicky a sociálne. U mobiloch sa presne toto zistilo. Na druhom stupni základnej školy sa zistilo, že deti keď boli odpojení od digitálnych technológii, tak sa správali neprimerane. Pán profesor mal prípad jedného chlapca, ktorý maturoval a išiel na vysokú školu. Pán profesor sa ho pýtal, čo budeš robiť cez prázdniny, či si pôjdeš zarobiť peniaze na brigádu, chlapec na to povedal, že nie, že budem hrať hry. Tento chlapec nikde nechodí, nečíta, je bledý, chudý. Jeho otcovi pán profesor povedal, že aby pomaly navštívili psychológa a postupne vypracovali nejaký program ako ho vytiahnuť od počítačov

Otázka č. 12- Rodičia, ktorí majú zábrany ísť s dieťaťom ku psychológovi, viete im poradiť ako v domácom prostredí odtrhnúť dieťa od digitálnych technológii?

 Našťastie sa vytvorili poradne rôzneho druhu napr. Liga za duševné zdravie. Oni učia rodičov a deti, aby chodili ku psychológovi, keď sú problémy, aby prišli skôr, keď dieťa prestáva byť samé sebou, začína byť zasnené, žije v svojom svete, zanedbáva veci čo predtým rado robilo, menej komunikuje o sebe. Vtedy to začína byť podozrivé. Vtedy treba zájsť za odborníkom, poradiť sa čo robiť.

Rodičia by mali vytvoriť väčší priestor na voľnočasové aktivity mimo školy. Dobrým prostriedkom ako tráviť voľný čas u detí je čítanie kníh. Knihy môžu byť hocijaké. Čítanie kníh je viac psychicky prospešnejšie ako pozeranie televízie. Maniaci, ktorí sú závislí na televízore, majú zapnutý televízor deň a noc, samozrejme si tým škodia zdravie. Oni si neprečítajú knihy. Sú ochudobňovaní o fantáziu. Knihy majú obrovsky psychicky dopad. Čo je zaujímave, že tí čo čítajú veľa knihy, začínajú aj tvoriť. Títo ľudia si píšu básne alebo si píšu denník alebo píšu román alebo sa púšťajú do podobných záležitosti. To je už kreatívna činnosť, ktorá je veľmi dobrá. Samozrejme všetko to závisí od životnej filozofie. Filozofia by mala vytvárať jeden celok, lebo všetko to ide do hodnôt. Ak sú riešenie problémov dobre premyslené, tak človek v tejto spoločnosti sa učí tvoriť humanistickú filozófiu. Pán profesor želá všetkým ľudom, aby si vo svojom okolí vytvorili filozófiu ľudskosti, šťastia, porozumenia. 

Skryť Zatvoriť reklamu