bola som nadšená. No zároveň som tušila, že to nebude jednoduché. V dnešnej dobe je totiž jednoduchšie objednať si všetko v jednom showroom-e než zháňať originálne kusy, ktoré prežili celé storočie. A pri ohýbanom nábytku to platí dvojnásobne.
Prvé kroky – sklamanie vo Viedni
Moja prvá cesta viedla do Viedne. Očakávala som, že práve tam, v kolíske thonetovských stoličiek a kaviarní, nájdem všetko, čo potrebujem. Áno, nádherné kúsky som našla – ale ceny boli astronomické. Niektoré stoličky stáli toľko, ako dnes celý nový jedálenský set. Navyše, väčšina predmetov bola v rukách zberateľov a múzeí, nie v obchodoch.
Priznám sa, na chvíľu som zapochybovala, či sa to celé vôbec podarí.
Objavenie pokladu doma
A potom prišiel zlom. Objavila som Aragorn Gallery na Slovensku – predajňu starožitností, ktorú vedie vášnivý zberateľ ohýbaného nábytku. V jeho priestoroch sa ukrýva jedna z najväčších zbierok tohto druhu v strednej Európe. Keď som tam prvýkrát vošla, cítila som sa ako dieťa v rozprávkovej knižnici – obklopená históriou, ktorú sa dá dotknúť, presunúť a znova oživiť.
Vedela som, že tu môžem začať písať príbeh interiéru, ktorý bude žiť.
Vstupná hala – prvé kroky s eleganciou
Začali sme od vstupnej haly. Zohnali sme lavičku s jemne prehnutými opierkami, ktorá síce bola v biednom stave, ale po reštaurátorskej kúre získala späť svoj šarm.
K nej pribudla vešiaková stena – typická „garderobe“, aké vídame na starých pohľadniciach z prelomu storočí. Čakanie na jej dokončenie sa natiahlo na celé mesiace, ale výsledok stál za to.
A potom ten malý klenot – stojan na dáždniky. Spleť ohýbaných oblúkov s kovovou misou na vodu vyzerá dnes skôr ako socha než praktický predmet.
Jedáleň – srdce domu s americkou knihovničkou
Jedáleň bola najväčšou výzvou. Okrúhly stôl s ohýbanými nohami sme našli vo veľmi zlom stave, no po opravách sa stal centrom miestnosti.
Stoličky typu „č. 14“ som hľadala postupne. Najskôr dve, potom ďalšie štyri – každá mala svoju vlastnú cestu, každá prešla reštaurátorským stolom, kým sa v jedálni stretli ako kompletná rodina.
Najväčšou voľbou však bolo, čím nahradiť pôvodne plánovanú vitrínu. Po dlhom hľadaní som sa rozhodla pre americkú knihovničku – nábytok, ktorý kedysi stál v kanceláriách a advokátskych izbách. Je elegantná, modulárna, s výklopnými presklenými dvierkami. A čo je dôležité – je funkčná a dostupnejšia než veľké solitéry. V nej dnes klientka uchováva nielen knihy, ale aj porcelán a drobné rodinné predmety.
Spálňa– oblúková romantika
V spálni som zohnala posteľ s čelom z oblúkov, ktoré sa jemne dotýkajú steny ako kresba. Nevyzerala takto od začiatku – musela prejsť zložitou reštauráciou. No keď sme ju do miestnosti priniesli, vedela som, že tam patrí.
Vedľa nej stojí toaletný stolík so zrkadlom, jemne patinovaný, ktorý dnes pôsobí ako malý oltár každodenných rituálov.
Detská izba – minulosť pre budúcnosť
Pre detskú izbu som vybrala malý stolík a detskú stoličku. Predstavte si, že tieto kúsky kedysi možno slúžili deťom v škole alebo v bohatej rodine – a dnes sa pri nich hrá nová generácia. Každý škrabanec na dreve je stopa po minulosti, ktorá dostala nový život.
Krytá terasa – domáca kaviareň
Terasa bola moja srdcovka. Zohnali sme ľahké kaviarenské stoličky a stolík, ktoré kedysi patrili malej moravskej kaviarni. Ich povrch bol plný škvŕn od kávy a stôp po stovkách rozhovorov. Po reštaurovaní sa zmenili na miesto, kde dnes rodina pije rannú kávu – a v ich oblúkoch je stále cítiť ruch starej kaviarne.
Čo som sa naučila
Celý tento projekt ma naučil jednu dôležitú vec – zariadiť dom starožitným nábytkom je proces. Nie je to kliknutie do košíka. Je to hľadanie, čakanie, reštaurovanie a trpezlivosť. Ale výsledok stojí za to.
Dom mojej klientky dnes nie je len zariadený – on rozpráva. Každý kúsok má svoj príbeh, každý oblúk má pamäť. A ja som šťastná, že som mohla byť pri tom.
A keby ste sa ma spýtali, kde začať? Moja odpoveď je jasná – skúste hľadať tam, kde niekto zbiera z lásky, nie z biznisu. Tak, ako v Aragorn Gallery.
